Hoaxy sú všade okolo nás. Prevteľujú sa do klebiet, reklamných sloganov, ale aj príbehov, ktoré kolujú od jednej susedy k druhej. Nevídaný rozmach dezinformáciám umožnil internet.
Hoaxom môžeme uveriť všetci. Podľa psychológa ich pomáha šíriť aj pocit frustrácie
Najmä prostredníctvom sociálnych sietí sa dezinformácie môžu voľne šíriť a ľahko sa votkať do siete našich myšlienok. Stačí jedno zdieľanie a nepravdivá informácia sa dostáva medzi desiatky až stovky ďalších prijímateľov.
Ibuprofén alebo paracetamol? Farmaceutka radí, čo užívať pri ľahkom priebehu COVID-19
Ich nebezpečenstvo spočíva v schopnosti ovplyvňovať ľudské správanie, čo sa naplno prejavuje počas pandémie koronavírusu. Niektorí vďaka nim odmietajú nosiť rúška alebo dodržiavať základné protiepidemické pravidlá.
Hoaxy sú celosvetový problém
Podľa doktorky Ivany Jochmanovej z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá spolupracuje na projekte Lovci šarlatánov a bojuje proti konšpiráciám a podvodným praktikám v medicíne, sú hoaxy celosvetovým problémom.
Polícia vyvracia hoax o pacientke s COVID-19, ktorá mala zomrieť na cirhózu pečene
„Nikto nie je voči hoaxom imúnny, podliehajú im aj veľmi vzdelaní ľudia. Hoaxy zvyčajne upútajú pozornosť svojou bombastickosťou, úžasným objavom alebo, naopak, tým, že nás niekto chce ovládať, o niečo obrať, uškodiť nám. Navyše, ponúkajú často jednoduché riešenia zložitých problémov, čo je obyčajne veľmi príťažlivé,“ vysvetľuje.
Dôvodom môže byť aj naša mentalita a história
Dodáva, že šíreniu hoaxov na Slovensku môže pomáhať aj naša mentalita a história. Ako ozrejmila, v minulosti bol prísun informácií cenzurovaný, teraz ich je nadbytok a mnohí majú problém sa v nich vyznať a vyberať si dôveryhodné zdroje.
Patológ opísal, ako COVID-19 devastuje organizmus. Niektorí Slováci stále neveria, že vírus zabíja
Dezinformáciám, navyše, veria aj mnohí lekári a verejne ich prezentujú. „Dôvody budeme asi hľadať ťažko… Možno daná dezinformácia zodpovedá ich pohľadu na problém, možno je za tým ich nedôvera v systém, pocit, že oni objavili niečo, čo je iným skryté,“ dodáva Jochmanová.
Ministerstvo komunikuje aj s Facebookom
Proti hoaxom v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva bojuje aj bloger a aktivista Jakub Goda. Ako uviedol pre portál vZdravotníctve.sk, jednou časťou práce tímu, ktorý bojuje proti hoaxom, je oficiálna komunikácia s predstaviteľmi Facebooku, aby na podnet ministerstva vymazali niektoré nebezpečné a klamlivé príspevky.
Druhá vlna koronavírusu si na Slovensku vyžiadala o 125 percent obetí viac
„Dôležité bolo tiež nedávne trestné oznámenie na web Bádateľ, pretože bolo treba ukázať, že pri extrémnych prípadoch vieme ísť aj touto cestou,“ pokračuje Goda.
Spolupráca s influencermi
Ministerstvo v snahe potlačiť šírenie dezinformácií zvýšilo komunikáciu na sociálnych sieťach, najmä na Facebooku. Monitorujem najrozšírenejšie dezinformácie a snaží sa ich vyvracať prostredníctvom oslovených odborníkov.
„A zároveň hľadáme čo najefektívnejšie spôsoby, ako proaktívne komunikovať to, čo komunikovať chceme. Vytvorili sme neformálny network so zdravotníckymi influencermi, s ktorými si vieme vzájomne pomôcť na sociálnych sieťach,“ hovorí Goda s tým, že ministerstvo intenzívne spolupracuje aj s políciou.
Koluje v Európe slabší koronavírus ako počas prvej vlny? Infektológ vyvracia fámu
V niektorých prípadoch sa stáva, že autori svoje hoaxy stiahnu až po tom, ako na ne ministerstvo upozorní. Dobrou správou však je, že osvetu pomáha robiť aj verejnosť a ľudia niekedy vyvracajú hoaxy priamo v komentároch príspevkov tých, ktorí ich šíria.
Prieskum o dezinformáciách medzi lekármi
„Známe sú aj príklady lekárov, ktorí hodnotia COVID-19 ako banálne ochorenie a celú situáciu zľahčujú. Snažíme sa na to reagovať, argumentovať a dávať priestor špičkovým odborníkom, ktorí majú prehľad o aktuálnych vedeckých štúdiách a intenzívne sa téme venujú, ako napríklad infektológ Peter Sabaka, ktorý sa na Kramároch stará o ľudí s najťažším priebehom ochorenia COVID-19 alebo patológ Michal Palkovič, ktorý sám robil pitvy väčšiny ľudí, ktorí zomreli na Covid-19,“ opisuje Goda.
Alkohol ochorenie Covid-19 nezabíja, konšpiračné médiá šíria o koronavíruse aj ďalšie hoaxy
Dopĺňa, že momentálne tiež ministerstvo pripravuje prieskum o zdravotných dezinformáciách medzi lekármi, aby experti získali lepší prehľad o tom, ako sa dezinformácie prejavujú v ich praxi, ako často sa s nimi stretávajú a v akých oblastiach.
Hoci sú podľa Jakuba Godu hoaxy a dezinformácie celosvetovým fenoménom, prieskumy Globsecu ukazujú, že ľudia na Slovensku majú tendenciu veriť napríklad konšpiračným teóriám najviac v porovnaní s krajinami z nášho regiónu.
Najpopulárnejšie hoaxy
Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej sa rezort dezinformáciám venuje viacerými spôsobmi. Prostredníctvom sociálnych sietí proaktívne komunikuje fakty a odborné informácie, spolupracuje s desiatkami odborníkov ministerstva na jednotlivé medicínske odbory, rovnako ako s lekármi a špecialistami z praxe.
Ako Slováci klamú pri nosení rúšok. Polícia upozornila na hoax, ktorý ľudí nabáda k porušeniu zákona
K najrozšírenejším hoaxom patria dezinformácie o nosení rúšok, ktoré strašia ľudí, že im rúška privodia rôzne problémy, vyrážky, alebo že sa dokonca môžu udusiť oxidom uhličitým, prípadne nedostatkom kyslíku.
„Populárne sú tiež nepravdivé alebo manipulatívne štatistiky o koronavíruse, ktoré zľahčujú situáciu a stretli sme sa aj so správami, že koronavírus neexistuje, alebo že neexistuje dôkaz, že by niekoho niekedy usmrtil,“ opisuje Eliášová.
Najčastejšie hoaxy, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami
• Alkohol zabíja vírusové častice COVID-19 a koronavírus sa šíri pomocou 5G sietí
• Lieky s obsahom ibuprofénu duplikujú množenie koronavírusu v organizme
• Pri nosení rúška sa človek môže priotráviť oxidom uhličitým a môže mu chýbať kyslík
• Testovanie na COVID-19 je skrytou metódou vytvorenia vstupu do mozgu pre infekcie
• PCR test odhaľuje prítomnosť ľudskej DNA
• Smrť pacientky s cirhózou pečene, ktorá bola zarátaná k obetiam COVID-19
• Nenosenie rúška stačí obhájiť zdravotnou výnimkou
• V Európe koluje slabší koronavírus ako počas prvej vlny
• Neexistuje dôkaz o úmrtí na COVID-19
Polícia dostáva tipy aj od občanov
Ako uvádza hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, polícia hoaxy vyhľadáva monitoringom médií a sociálnych sietí, ale tipy na vyvracanie hoaxov dostáva aj od samotných občanov.
Internetom sa rozšíril ďalší hoax o testovaní na COVID-19 po príchode z Chorvátska
„Ak nájdeme alebo dostaneme tip na hoax, ktorý sa dotýka stoviek až tisícok ľudí, vtedy reagujeme,“ dopĺňa s tým, že v prípade podozrenia z trestnej činnosti, prípadne priestupku v kompetencii polície, riešia jednotlivé prípady príslušné orgány konkrétnych krajských riaditeľstiev policajného zboru.
Osvetu môže robiť každý z nás
Okrem „inštitucializovaného“ boja proti výmyslom však odborníci zdôrazňujú, že vyvracať hoaxy môže každý z nás – hľadaním faktov a overovaním si informácií.
Podľa známeho slovenského výskumníka Pavla Čekana by sa do boja mali zapojiť aj médiá a dávať väčší priestor odbornej diskusii. Rovnako by sa mali snažiť vyvracať dezinformácie a konšpirácie a podieľať sa na tom, aby popularita dezinformácií poklesla.
Polícia upozorňuje na hoax o teste na koronavírus. Podľa infektológa sa šíria aj nezmysly o rúškach
„Priestor musia dostať fakty a štúdie, ktoré jasne dokazujú dôležitosť nosenia rúšok, ako sa chrániť proti koronavírusu, ako táto infekcia prebieha v našom tele, ako sa šíri v spoločnosti, aký je stav pandémie vo svete a prečo niektoré krajiny zvládajú boj s pandémiou lepšie alebo horšie, ako sa lieči COVID-19, ako je na tom vývoj vakcíny atď.,“ navrhuje Čekan.
Prevenciou je vzdelávanie aj kritické myslenie
Ako dopĺňa doktorka Jochmanová, prevenciou hoaxov je vzdelávanie, rozvíjanie schopnosti kritického myslenia, argumentácie, ale tiež nabádanie ľudí k preverovaniu si informácií.
Môžu rúška poškodiť zdravie? Odborníci sa vyjadrili k nezmyslu, ktorý koluje na sociálnej sieti
„Učiť ľudí neakceptovať každé tvrdenie ponúkané predovšetkým médiami a autoritami mimo odboru, ktorého sa hoax týka, ako fakt. A aj informácie prezentované odborníkmi z danej oblasti preverovať, predovšetkým, ak ide o informáciu, ktorá odporuje vyjadreniam väčšiny odborníkov,“ uzatvára odborníčka s tým, že dôležité sú aj vhodná forma a štýl vyvracania dezinformácie, ktoré musia byť podložené faktami.
