Používanie antibiotík v Európe sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líši – a v mnohých prípadoch má navyše rastúcu tendenciu. Zdravotnícki experti pritom čoraz hlasnejšie varujú, že nadmerné užívanie týchto liekov urýchľuje vznik antimikrobiálnej rezistencie, ktorá sa stáva jednou z najväčších hrozieb pre verejné zdravie.
Zníženie spotreby antibiotík
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) vzniká vtedy, keď sa baktérie či vírusy dokážu prispôsobiť existujúcim liekom a prestanú na ne reagovať. Dôsledky sú vážne – podľa odborníkov spôsobuje AMR každoročne viac ako 35-tisíc úmrtí v Európskej únii, na Islande, v Lichtenštajnsku a v Nórsku.
Dostupnosť kriticky nedostupných liekov sa má zvýšiť, v prípade ich nevyzdvihnutia sa vrátia späť do obehu
Aj preto Rada EÚ v roku 2023 vyzvala členské štáty, aby znížili spotrebu antibiotík a zabezpečili, že aspoň 65 percent používaných liekov budú antibiotiká prvej voľby. Najnovšie údaje však ukazujú, že Európa tieto ciele zatiaľ nesplnila.
Priepastné rozdiely
Ako referuje web euronews.com, podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) dosiahla v roku 2024 priemerná spotreba v EÚ 20,3 dennej dávky antibiotík na 1 000 obyvateľov. Ide o nárast o dve percentá v porovnaní s obdobím pred pandémiou v roku 2019 a zároveň o hodnotu výrazne nad cieľom EÚ, ktorý do roku 2030 počíta so znížením na 15,9 dávky.
Svetový týždeň povedomia o antibiotikách upozorňuje na rastúci problém rezistencie
Rozdiely medzi krajinami sú pritom priepastné. Kým v Holandsku dosiahla spotreba len 9,8 dennej dávky, v Grécku to bolo až 29,9, teda takmer trojnásobok.
Podľa Evelyne Jouvin Marcheovej z francúzskeho Národného inštitútu pre zdravie a lekársky výskum (Inserm) zohráva významnú úlohu rýchlosť, akou sa zdravotné odporúčania dostávajú do praxe. „Zavádzanie medzi krajinami nie je úplne rovnaké,“ vysvetlila pre Euronews Health.
Užívanie presne podľa predpisu
Znepokojujúce je, že v mnohých štátoch sa situácia zhoršuje. Od roku 2020 zaznamenalo ECDC nárast spotreby antibiotík napríklad v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Španielsku, Portugalsku, ale aj v pobaltských krajinách či severských štátoch.
ECDC vo svojej novembrovej správe upozornilo, že slabý pokrok pri plnení cieľov EÚ poukazuje na potrebu zásadného posilnenia opatrení proti zbytočnému a nevhodnému používaniu antibiotík na všetkých úrovniach zdravotnej starostlivosti. Kľúčová je podľa agentúry modernizácia diagnostiky, lepšia prevencia infekcií a dôslednejšia kontrola ich šírenia.
Chrípka a päť najčastejších chýb pri jej liečbe. Tretím častým pochybením je užívanie antibiotík „pre istotu“
Situáciu navyše komplikuje starnutie európskej populácie a riziko cezhraničného šírenia patogénov odolných voči liekom.
Svoj diel zodpovednosti však majú aj samotní pacienti. Podľa Marcheovej je dôležité, aby ľudia antibiotiká užívali presne podľa predpisu a neodkladali si ich „na neskôr“. „Máte presne takú dávku antibiotík, akú potrebujete na liečbu,“ zdôraznila.
