Európsky finančný stabilizačný fond
EFSF jelen dočasný nástroj s funkčnosťou do 30. júna 2013. Európski lídri sa už dohodli na jeho pokračovateľovi, ktorým má byť Európsky stabilizačných mechanizmus (ESM), teda nový trvalý euroval. Zmluvu o založení tohto permanentného eurovalu, ktorý má byť akýmsi európskym menovým fondom, členské štáty eurozóny podpísali v júli tohto roku, ratifikovaná by mala byť do konca roku 2012. V ňom sa majú krajiny okrem záruk zúčastniť už aj reálnymi vkladmi.
Dodatok k EFSF vláda schválila
Tento dodatok bol pritom schválený aj Slovenskou vládou. Ešte skôr ako ho však stihli ratifikovať všetky členské krajiny vo svojich parlamentoch, sa európski lídri na summite koncom júla v Bruseli dohodli, že euroval potrebuje nie len zvýšiť kapacitu, ale aj kompetencie. Spísali preto druhý dodatok k rámcovej zmluve o EFSF, ktorý má nahradiť ten pôvodný a okrem uvedeného navýšenia kapacity počíta aj s rozšírením kompetencií. Má ísť o spomínané možnosti poskytovať pôžičky na refinancovanie bánk, skupovanie dlhopisov a podobne.
Okrem toho, má mať väčšiu kapacitu, aby sa zabezpečilo, že rating jeho záväzkov zostane na najvyššej úrovni.
Kým podľa súčasnej formulácie dohody o EFSF, teda prvom eurovale, sa majú prostriedky, ktoré krajinám poskytne, používať na financovanie dlhu štátov, ktoré nie sú schopné si požičať na finančných trhoch, podľa novej formulácie budú môcť podporu z eurovalu dostať krajiny aj na rekapitalizáciu finančných inštitúcií.
Euroval má tiež dostať možnosť nákupu dlhopisov na sekundárnom trhu na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
Opatrenia majú aj preventívny charakter
Tieto opatrenia majú mať aj preventívny charakter a môžu tak byť použité aj pri krajinách, ktoré nebudú priamo v tej chvíli súčasťou programu, budú si teda ešte schopné požičiavať na finančných trhoch. EFSF tak má preventívne pomáhať krajinám udržať sa na trhu bez toho, aby neskôr požiadali o pomoc v rámci prvotného konceptu eurovalu.
Samotný EFSF, teda prvý euroval, pritom vznikol ešte 9. mája minulého roku, ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. EFSF môže získavať zdroje na poskytovanie pôžičiek krajinám eurozóny s finančnými problémami vydávaním dlhopisov alebo iných dlhových nástrojov na trhu. Euroval sa môže pri pôžičkách zadlženým štátom kombinovať aj s pôžičkami z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), ktorý je krytý zdrojmi z rozpočtu Európskej únie a tiež z pôžičkami od Medzinárodného menového fondu (MMF).
Súčasné záruky sú nedostatočné
Aktuálny objem záruk v EFSF dosahuje 440 mld. eur, z čoho vyše štvrtinový podiel pripadá na Nemecko so sumou vyše 119 mld. eur. Podiel Slovenska v pôvodnej zmluve o eurovale bol stanovený na 0,99 %, čo zodpovedalo sume záruk 4,372 mld. eur. Pôvodne však euroval nepočítal s Estónskom, ktoré do eurozóny vstúpilo až 1. januára 2011.
Celkový objem záruk 440 mld. eur sa však časom ukázal ako nedostatočný na zabezpečenie najvyššieho ratingu záväzkov EFSF na úrovni AAA, keďže nie všetky jeho členské štáty mali tento najvyšší rating. Lídri eurozóny sa preto rozhodli garancie navýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo by malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni pôvodne zamýšľaných 440 mld. eur. Dodatok už počítal aj s účasťou Estónska a podiel záruk Slovenska na navýšenom eurovale mal dosiahnuť 0,99 %, teda 7,728 mld. eur.
O podporu požiadali Írsko a Portugalsko
O podporu z eurovalu pritom doteraz požiadali dve krajiny, a to Írsko a Portugalsko. Podpora Írsku bola schválená v novembri 2010 v celkovom objeme 85 mld. eur. Samotný podiel eurovalu na tejto pomoci predstavuje 17,7 mld. eur, zvyšné peniaze idú z národných zdrojov Írov, Medzinárodného menového fondu, spomínaného EFSM a menšie podiely aj vo forme bilaterálnych pôžičiek Veľkej Británie, Dánska a Švédska. Prvých 3,6 mld. eur EFSF do Írska transferoval vo februári tohto roku.
Pôžička pre Grécko
Program pre Portugalsko bol odsúhlasený v apríli tohto roku. Jeho celková výška predstavuje 78 mld. eur, pričom táto suma bola proporcionálne rozdelená po 26 mld. eur medzi EFSM, euroval a MMF. Na prelome júna a júla pritom EFSF posielal Portugalcom na krytie dlhovej služby v dvoch tranžiach už takmer 6 mld. eur.
Tretím programom má byť ďalšia pôžička Grécku. Tá však bola na rokovaniach európskych lídrov podmienená predovšetkým plnením reformných a fiškálnych podmienok, ku ktorým Grécko zaviazali medzinárodné inštitúcie. To, či si Gréci domáce úlohy plnia a môžu dostať ďalšiu pôžičku, skúma v súčasnosti tím ľudí z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a MMF.
Prvá pôžička, ktorú Gréci dostali, mala totiž len formu bilaterálnych úverov od jednotlivých krajín eurozóny a nebola ešte súčasťou EFSF. Tejto pôžičky sa Slovensko nezúčastňovalo. Prípadný nový grécky program je pritom navrhnutý vo výške 109 mld. eur na ďalšie tri roky. Zúčastniť by sa ho však mal aj súkromný sektor čiastočným odpísaním dlhu.
