Slovenskí ôsmaci v medzinárodnom testovaní počítačovej a informačnej gramotnosti dosiahli lepšie výsledky, než bol priemer zapojených krajín. Výsledok slovenských žiakov bol 499 bodov, kým priemer zapojených štátov bol 476.
Zapojilo sa 34 štátov
Do štúdie ICILS (The International Computer and Information Literacy Study), ktorá skúma pripravenosť žiactva na štúdium, prácu i život v dobe informačných technológií, sa zapojilo takmer 133-tisíc žiakov z vyše 5 300 škôl v 34 štátoch a jednom vybranom regióne (Severné Porýnie-Vestfálsko).
„Celkovo sa do štúdie ICILS na Slovensku zapojilo 3 034 žiakov zo 166 škôl – z toho 161 žiakov osemročných gymnázií, 59 žiakov špeciálnych základných škôl, 147 žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským, 166 riaditeľov, 166 IKT školských koordinátorov a 2 330 učiteľov vyučujúcich testovaných žiakov. Hlavné testovanie v SR bolo administrované v elektronickej forme v termíne 17. – 28. apríl 2023,“ približuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM).
Čechom sa darilo viac
Výsledok slovenských žiakov bol 499 bodov, kým priemer zapojených štátov bol 476. V porovnaní s predošlým cyklom, do ktorého sa Slovensko zapojilo v roku 2013, sa ale slovenské výsledky zhoršili o 19 bodov. Výsledky slovenského žiactva a žiakov v ďalších štátoch Európskej únie sú porovnateľné.
Omnoho lepšie výsledky ale dosiahli žiaci v Kórejskej republike, kde to bolo 540 bodov, v susednom Česku, kde išlo o 525 bodov a 518 bodov dosahovalo dánske žiactvo. Na posledných troch priečkach sa umiestnili ománski, kosovskí a azerbajdžanskí žiaci. Poslední zmienení dosiahli 319 bodov.
Ministerstvo školstva vyhlásilo novú výzvu zameranú na rozvoj gramotnosti dospelých
„Rozdiely vo výkone žiakov podľa pohlavia sú na Slovensku v oblasti CIL (počítačová a informačná gramotnosť) štatisticky významne lepšie v prospech dievčat s hodnotou 503 bodov v porovnaní s výkonom chlapcov s hodnotou 494 bodov, čo predstavuje signifikantne nižšie skóre,“ uvádza NIVaM a dopĺňa, že aj vo väčšine ostatných zapojených štátov zaznamenávali dievčatá lepšie skóre.
Oblasť informatického myslenia
Na Slovensku dosahovali žiaci v oblasti informatického myslenia priemerné skóre 498 bodov, čo ich zaradilo k deviatim štátom, ktoré mali markantne vyšší výsledok v porovnaní s priemerom zapojených krajín i štátov EÚ, ktorý bol na úrovni 483.
„Skóre porovnateľné s výkonom slovenských žiakov dosiahli žiaci v Lotyšsku, Francúzsku, Fínsku, Dánsku a Belgicku,“ uvádza NIVaM. Dopĺňa, že vyššie skóre opäť dosiahli žiaci v Českej i Kórejskej republike, ale aj ich taiwanskí rovesníci, tí mali 548 bodov. Posledné priečky obsadilo Chorvátsko so 429 bodmi, Srbsko so 422 bodmi a Uruguaj, kde žiaci v tejto oblasti dosiahli 421 bodov.
Chlapci i dievčatá sú približne na rovnakej úrovni
V oblasti informatického myslenia mávali slovenskí chlapci v priemere o tri body viac ako dievčatá, NIVaM ale podotýka, že nejde o štatisticky významný rozdiel, a teda možno povedať, že chlapci i dievčatá sú približne na rovnakej úrovni.
„Čo sa týka ostatných zúčastnených krajín, vo väčšine z nich neboli rozdiely vo výkone chlapcov a dievčat signifikantné. Avšak krajiny ako Belgicko, Česká republika, Uruguaj, Rakúsko, Švédsko a Portugalsko evidujú štatisticky významný rozdiel v priemernom skóre v prospech chlapcov,“ dopĺňa NIVaM.
„Dnes nebudem hovoriť úplne o národnej tragédii,“ vyjadril sa na tlačovej besede minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Reflektoval tým na svoje predošlé vyjadrenia, v rámci ktorých označil slovenské výsledky v medzinárodnom testovaní PISA ako národnú tragédiu.
Uviedol tiež, že Slovensko sa do testovania v roku 2023 zapojilo po desiatich rokoch, predtým participovalo na testovaní v roku 2013. Meranie ICILS sa robí každých päť rokov. Drucker v tomto kontexte kritizoval, že Slovensko sa v roku 2018 nezapojilo, podľa jeho slov sa nenašli prostriedky na to, aby sa krajina do testovania zapojila. Minister školstva tiež poznamenal, že výsledky, v porovnaní s ostatnými krajinami, sú dobré. Poukázal ale na vplyv socioekonomického statusu na výsledky žiakov. Ten je silný v slovenskom prostredí, ale aj v medzinárodnom kontexte.
Počet kníh v domácnosti ako významný ukazovateľ
Deti rodičov s vyšším vzdelaním dosiahli lepšie výsledky.
„Žiaci, ktorí uviedli, že rodičia dosiahli základné vzdelanie alebo nižšie, mali na Slovensku priemerné skóre v oblasti CIL (počítačová a informačná gramotnosť) 394 bodov a v oblasti CT (informatické myslenie) 368 bodov,“ uvádza NIVaM. U detí s vysokoškolsky vzdelanými rodičmi bolo v oblasti CIL priemerné skóre 528 bodov, v oblasti CT zas 535 bodov. Významným ukazovateľom bol aj počet kníh v domácnosti, kde žiak žil, čím bolo kníh viac, tým lepšie bolo dosiahnuté skóre.
Viac ako stovka učiteľov má za sebou školenie, získali nové poznatky o digitálnych nástrojoch pre výučbu
„Žiaci SR, ktorí v dotazníku uviedli, že v domácnosti, v ktorej žijú, sa nachádza menej ako 10 kníh, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 436 bodov a v oblasti CT 418 bodov. Naopak, žiaci, ktorí uviedli, že majú doma viac ako 200 kníh, dosiahli priemerné skóre v oblasti CIL 532 bodov a oblasti CT 550 bodov,“ ozrejmuje NIVaM.
Výsledky žiakov možno rozdeliť do štyroch úrovní
Podobná úmera platí i v prípade počtu počítačov v domácnosti, čím ich bolo viac, tým lepšie boli výsledky žiaka. Rozdiel medzi žiakmi, ktorí uvádzali, že doma počítač nemajú, a tými, ktorí uvádzali, že v domácnosti majú viac ako tri počítače, bol v oblasti CIL vyše 100 bodov a v oblasti CT temer 130 bodov v prospech žiactva, ktoré malo v domácnosti viac než tri počítače.
Rodičia i verejnosť si môžu pozrieť, ktoré školy budú učiť podľa nového kurikula. Ministerstvo zverejnilo interaktívnu mapu
Výsledky slovenských žiakov možno rozdeliť do štyroch úrovní. Prvú, najnižšiu úroveň dosiahlo 27 percent žiakov. Ďalších 43 percent dosiahlo druhú úroveň a spolu 17 percent žiakov dosiahlo dve najvyššie úrovne. Ani prvú úroveň nedosiahlo 14 percent slovenských žiakov.
„Keď sa pozrieme na výsledky podľa druhu školy, môžeme v roku 2023 vidieť signifikantný rozdiel medzi priemerným skóre žiaka základnej školy (495 bodov) a žiaka gymnázia s 8-ročným vzdelávacím programom (583 bodov),“ uvádza NIVaM. Dopĺňa, že analýza dotazníkov ukázala, že výučba používania informačno-komunikačných technológií býva vo väčšine štátov realizovaná v rámci samostatného predmetu, ktorý im je venovaný. Môže však byť integrovaná aj do ďalších predmetov.