Najčastejšími opatreniami realizovanými na podporu detí z Ukrajiny v školách boli aktivity smerujúce k ich prijatiu v kolektíve, finančná či materiálna podpora a prispôsobenie vzdelávacieho procesu a materiálov pre ich potreby. Takúto podporu realizovalo podľa zistení Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) vyše 80 percent škôl.
Iba časť skutočnosti
Inštitút v závere vlaňajška zisťoval, ako školy zvládajú integráciu a s akými výzvami sa stretávali, keďže od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vzdeláva množstvo škôl na Slovensku deti, ktoré odtiaľ museli odísť.
Právo žiakov na vzdelávanie v materinskom jazyku nie je v praxi zaistené, ukazuje najnovšia analýza
„Oslovili sme riaditeľov a riaditeľky 3 145 škôl, u ktorých bolo identifikované, že medzi začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a koncom školského roka 2024/25 vzdelávali aspoň jedno dieťa alebo žiaka – odídenca z Ukrajiny, alebo že čerpali niektorý z príspevkov na podporu odídencov. Získali sme odpovede od takmer 65 percent z nich,“ uvádza IVP. Upozorňuje, že predmetné zistenia reflektujú pohľad riaditeľov a riaditeliek škôl, a vyjadrujú teda iba časť skutočnosti. „Napriek tomu predstavujú jedinečný a cenný pohľad na priebeh integrácie detí z Ukrajiny na slovenských školách,“ dodáva.
Finančná a iná podpora
Ako vyplýva z dotazníkového zberu o integrácii odídencov v školách, aktivity na podporu odídencov v kolektíve realizovalo 89,1 percenta škôl, 85,1 percenta z nich realizovalo opatrenie v podobe materiálnej alebo finančnej pomoci a 82 percent škôl adaptovalo vzdelávací proces a materiály. Opatrenie v podobe adaptačného koordinátora realizovalo 54,1 percenta škôl, 39,3 percenta z nich zabezpečilo vzdelávanie zamestnancov. Školy, ktoré vzdelávali odídencov z Ukrajiny, tiež realizovali jazykovú podporu (34,7 %), nábor dodatočných zamestnancov (23,2 %) a psychologickú podporu (14,3 %). Iné opatrenia realizovalo 2,7 percenta škôl.
Ministerstvo vnútra a ZMOS predstavili systémové riešenia v oblasti ochrany školského prostredia - VIDEO
Okrem iného IVP zistil, že ako najúčinnejšie spomedzi opatrení na integráciu detí z Ukrajiny školy hodnotili finančnú a materiálnu podporu, napríklad v podobe poskytovania školských pomôcok, stravy a úhrady poplatkov. „Pozitívny názor na celkovú účinnosť integračných opatrení vyjadrilo 83 percent vedení škôl. Úspešnosť integrácie z ich pohľadu však klesá so stúpajúcim počtom detí z Ukrajiny v škole. Školy, ktoré prijali viac ako 15 detí z Ukrajiny, uvádzali vyššiu mieru negatívneho názoru (13 %) v porovnaní so školami, ktoré ich prijali päť a menej (5 %),“ doplnil.
Rôzne prekážky
Najvýznamnejšou prekážkou ostáva jazyková bariéra. Uvádza to až 66 percent škôl. „Napriek tomu len 31 percent škôl poskytovalo kurzy slovenského jazyka a menej ako polovica z nich (47 %) bola vedená učiteľmi so skúsenosťami alebo kvalifikáciou v oblasti výučby slovenského jazyka ako cudzieho jazyka,“ podotýka IVP.
Ministerstvo školstva potrebuje ušetriť približne 180 miliónov eur, úspory bude hľadať najmä cez racionalizáciu siete škôl
Druhou najväčšou výzvou pri integrácii detí z Ukrajiny boli podľa škôl trauma a psychologické dôsledky vojny, uviedlo ich 33 percent škôl, no Inštitút upozorňuje, že iba 14 percent z nich rozšírilo svoje služby psychologickej podpory. Na tretej priečke v rebríčku hlavných prekážok pri integrácii detí z Ukrajiny je podľa škôl nedostatok záujmu zo strany odídencov, uvádzalo ho 32 percent škôl.
Nedostatok materiálov uviedlo 27 percent škôl, 23 percent z nich tiež za prekážku označilo to, že deti sa vzdelávajú online na Ukrajine. Za problematický považovali školy aj nedostatok zamestnancov (22 %), a tiež kapacity a financie, ktoré za prekážku pri integrácii označilo zhodne po 16 percent škôl. ZA problematickú považovalo 14 percent škôl aj zlú komunikáciu s rodinami, po sedem percent škôl zas zvolilo odpoveď iné prekážky a predsudky a neprijatie v komunite.
