Novela zákona o výchove a vzdelávaní, teda školského zákona, zavedie právny nárok na prijatie dieťaťa do materskej školy. Túto právnu úpravu v utorok schválila Národná rada SR.
Uľahčenie právneho nároku by malo byť sprístupnené najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Taktiež sa má zaviesť právo na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania.
Hnutie OĽaNO podporilo novelu školského zákona, aby bol splnený míľnik Plánu obnovy a odolnosti SR
Zároveň sa má sprehľadniť financovanie materských škôl a odstrániť sa majú finančné bariéry v prístupe ku predprimárnemu vzdelávaniu zvýšením príspevku na výchovu a vzdelávanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a tiež pre deti, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej členovi sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Novelu zákona do parlamentu predložil dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký.
Splnenie záväzku z Plánu obnovy
Novela mení aj definíciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby. Zaviesť a vymedziť by mala aj podporné opatrenia a ich prepojenie s novonastaveným systémom poradenstva a prevencie. Návrh má tiež za cieľ stransparentniť financovanie materských škôl obcami a modifikuje kvalifikačné predpoklady pedagógov v materských školách.
Novela školského zákona okrem toho spresňuje niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov, a to v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Novelizácia by mala rozšíriť aj možnosti experimentálneho overovania a je naplnením viacerých cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Minister Horecký uviedol, že alternatívnym riešením k tejto úprave zákona je nulový variant, a teda neprijatie predkladaného návrhu. To by však podľa šéfa rezortu školstva znamenalo, že Slovensko si nesplní záväzky z Plánu obnovy a odolnosti SR – dosiahnuť a dlhodobo udržať minimálne 95 percentnú zaškolenosť detí v materských školách.
Doplňujúci návrh o sociálnom pracovníkovi
Parlament schválil i doplňujúci návrh nezaradenej poslankyne Jany Žitňanskej (Demokrati), ktorým sa zohľadnilo zavedenie nového odborného zamestnanca – sociálneho pracovníka. Žitňanská tvrdí, že etablovanie profesie sociálneho pracovníka medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení napomôže pri napĺňaní deklarovaných princípov výchovy a vzdelávania v zmysle školského zákona.
Zároveň navrhovala, aby sa medzi činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahrnulo aj sociálne poradenstvo.
Gröhling: Od septembra 2024 hrozí koniec polovice asistentov učiteľa na školách
„Nespornými výhodami etablovania profesie sociálneho pracovníka medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení by bolo poskytovanie komplexnej starostlivosti pre deti, žiakov a ich rodiny, promptnosť riešenia sociálnych problémov žiakov, ktoré ovplyvňujú ich školskú úspešnosť, s možnosťou dlhodobej intervencie a sprevádzanie či poskytovanie služieb odborníkom zvnútra, ktorý žiakov pozná,“ uviedla Žitňanská.
Dôležitosť odborného zamestnanca
Doplňujúcim návrhom ďalej umožnila žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú v poslednom ročníku základnej školy, požiadať a zúčastniť sa externého testovania na získanie nižšieho stredného vzdelania, a súčasne, aby ho mohli vykonať v základnej škole, ktorú aktuálne navštevujú.
Sociálny pracovník bude v škole vykonávať sociálnu diagnostiku detí a žiakov, poskytovať im sociálne poradenstvo a ďalšie metódy a postupy sociálnej práce zamerané na prekonanie prekážok vo výchove a vzdelávaní žiakov. Taktiež bude poskytovať konzultácie zástupcom zariadení, pedagogickým či odborným zamestnancom.
„Aj keď je v návrhu zákona uvedený sociálny pedagóg s nespochybniteľným významom jeho činnosti, metódy práce sociálneho pedagóga a sociálneho pracovníka sú odlišné,“ vysvetlila poslankyňa.
Schválené návrhy Gröhlinga a Vašečku
Poslanci ďalej schválili doplňujúci návrh exministra školstva a poslanca Branislava Gröhlinga (SaS), ktorým sa zavedie úvodný ročník. Cieľom zavedenia úvodného ročníka je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
„So školami prebiehala dlhodobá komunikácia po zrušení nultých ročníkov a zavedení povinnej predškolskej výchovy a o potrebe zavedenia úvodných ročníkov práve z dôvodu zvýšeného počtu detí so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou a tým zvyšujúceho sa rizika školskej neúspešnosti u týchto detí. Školy sú pripravené poskytnúť potrebnú podporu, starostlivosť a vzdelávanie v úvodných ročníkov od 1. septembra tohto roku,“ uviedol Gröhling.
Ministerstvo školstva úplne zastavilo riešenia proti diskriminácii rómskych detí, Gröhling chce potrestať vinníka
Schválený bol i doplňujúci návrh poslanca Richarda Vašečku (OĽaNO/KÚ). Ak neprítomnosť žiaka v škole z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, neprítomnosť ospravedlňuje zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia.
Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. Cieľom podľa Vašečku je debyrokratizácia pri ospravedlňovaní žiakov z neúčasti na vyučovaní a zníženie záťaže detských lekárov.
Rovnaké financovanie materských škôl
Poslanci schválili i pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽaNO), ktorým sa zavádza rovnaké financovanie materských škôl zriadenými mestskými časťami Bratislavy, ako majú všetky ostatné materské školy na Slovensku.
Návrh zaviedol pre materské školy zriadené mestskými časťami Bratislavy rovnaké pravidlá ako majú súkromné a cirkevné materské školy, pretože sa ním zavádza povinnosť hlavného mesta SR poskytnúť aj týmto materským školám 100 percent príslušnej sumy výnosu podielových daní, t. j. presne tak isto, ako sa poskytuje aj neštátnym zriaďovateľom.
