Pandémia ochorenia COVID-19 negatívne ovplyvnila rozvoj vzťahov študentov vysokých škôl voči svojej vysokej škole, spolužiakom či učiteľom. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ), ktorý agentúra uskutočnila od 30. apríla do 31. mája tohto roku na vzorke 19 983 študentov.
Výsledky prieskumu zástupcovia SAAVŠ prezentovali na dnešnej tlačovej konferencii. Celkovo 33 percent študentov uviedlo, že sa necíti byť súčasťou školskej komunity a 44 percent netrávi voľný čas so spolužiakmi. Viac ako 75 percent respondentov priznalo, že sa pravidelne nezúčastňuje na aktivitách študentských organizácií.
Nedostatočná výučba cudzieho jazyka
Prvky dištančného vzdelávania si prajú zachovať najmä externí študenti. Až 78 percent externých študentov uviedlo, že počas pandémie dokázali zosúladiť svoje študijné a pracovné povinnosti, 80 percent externistov deklarovalo, že mali možnosť rozložiť si študijnú záťaž. Celkovo 84 percent opýtaných uviedlo, že boli dostatočne a 81 opýtaných aj včas informovaní o zmenách vo vzdelávaní v dôsledku pandémie. Viac ako tri štvrtiny – 77 percent študentov konštatovalo, že mali aj počas pandémie prístup k študijným materiálom.
Viac o téme: Koronavírus
Počas trvania protipandemických opatrení 71 percent študentov malo len minimálne nahradenú prax a praktickú výučbu. V 61 percentách prípadov pritom študentovi prax nevybavila škola, ale musel si ju vybaviť sám. Prieskum ukázal, že takmer 60 percent študentov dennej formy štúdia počas semestra pracuje a celkovo 20 percent študentov odpracuje týždenne viac ako 20 hodín.
Prieskum odhalil aj nedostatočnú výučbu cudzieho jazyka na vysokých školách. Vyše polovica študujúcich uviedla, že odborná komunikácia sa v angličtine alebo inom svetovom jazyku neučí na takmer žiadnom predmete. Ďalšia tretina opýtaných sa komunikácii v cudzom jazyku učí na menšine predmetov, deväť percent respondentov sa učí cudzí jazyk na väčšine predmetov a šesť percent opýtaných takmer na všetkých predmetoch.
Študenti súkromných škôl sa cítia lepšie pripravení
Z výsledkov prieskumu tiež vyplýva, že študenti súkromných vysokých škôl sa cítia byť lepšie pripravení na život. Kým v prípade súkromných vysokých škôl sa na život cíti byť pripravených 85 percent študentov, v prípade štátnych vysokých škôl je to 63 percent a v prípade verejných vysokých škôl 59 percent študentov.
Prieskum zároveň nepotvrdil často prezentovanú verejnú mienku, že študenti navštevujú vysokú školu hlavne z dôvodu snahy získať vysokoškolský titul. Celkovo 70 percent žiakov uviedlo, že sa na vysokú školu rozhodli ísť pre získanie odborných vedomostí a zručností. Zisk titulu bol motiváciou pre 20 percent študentov. Až 82 percent respondentov pritom uviedlo, že svoju vysokú školu by odporučilo svojim známym. Predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer uviedol, že výsledky prieskumu jeho organizácia zašle aj všetkým vysokým školám. Mali by poslúžiť ako podklad pre ďalší rozvoj vysokých škôl.
