BRATISLAVA 18. Október (WebNoviny.sk) – Maximálny počet detí v jednom oddelení školského klubu detí (ŠKD) nie je upravená školskou legislatívou. Počty detí stanovuje iba Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z.z o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, kde je uvedené, že na jedného žiaka musí byť najmenej 2m2 plochy priestoru určeného na záujmovú a oddychovú činnosť.
„Keď berieme do úvahy, že jedno oddelenie vedie jeden vychovávateľ, je prípustné, aby podľa citovanej vyhlášky bolo v oddelení zaradených aj 40 detí na jedného vychovávateľa, ak má miestnosť rozmery 10×8 m. Ak by sme v škole mali miestnosť pre ŠKD s rozmermi väčšími, je teda možné, aby jeden vychovávateľ pracoval aj s väčším počtom detí. Pritom vôbec nie je zohľadnené, že dané rozmery miestnosti sú reálne menšie. Dôvodom je zaplnenie nábytkom či lavicami,“ vysvetlila vedúca sekcie vychovávateliek Slovenskej komory učiteľov Andrea Santusová.
Podľa školského zákona sa ŠKD člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení určí riaditeľ školy, ktorej je ŠKD súčasťou, pri dodržaní požiadaviek podľa osobitného predpisu. „Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú,“ tvrdí ministerstvo školstva.
Rezort dodal, že z pohľadu nastavenia optimálneho počtu detí v oddelení ŠKD je možné za primeraný počet detí v oddelení považovať obdobný počet detí, ako je ustanovený najvyšší počet detí v triede základnej školy v zodpovedajúcom ročníku. Samozrejme za predpokladu, že sú splnené podmienky podľa školského zákona
Stanovenie maximálneho počtu detí
Z prieskumu Slovenskej komory učiteľov vyplynulo, že v 2,6% prípadov je v oddelení zaradených viac ako 36 detí. Menej ako 26 detí je len v 38 % prípadov. Vychovávatelia sa dožadujú úpravy súčasného stavu a poukazujú na enormnú psycho-hygienickú záťaž v preplnených miestnostiach. Komora navrhuje stanoviť maximálny počet detí a zjednotiť tento s najvyšším počtom žiakov v jednotlivých triedach.
V prieskume sa ďalej 65% respondentov vyjadrilo, že nemajú miestnosť pre potreby ŠKD. Fungujú v bežných triedach, kde sa dopoludnia učia. Majú vyčlenené nejaké skrinky na odkladanie hračiek a pracovného materiálu a koberec, ktorý pokrýva malú časť podlahy.
„Deti sú nútené tráviť čas poväčšine v laviciach, na predpísaný oddych a relaxáciu nie sú podmienky vôbec vhodné. Častokrát deti nemajú ani miesto na odloženie osobných vecí, pretože triedy sú prispôsobené nižšiemu počtu žiakov,“ povedala Santusová.
Podľa Santusovej by bolo ideálne, keby mali priestory členené na oddychovo-relaxačné časti s vankúšmi, ležadlami, sedacími vakmi, taburetmi, kreslami, žinenkami či fitloptami.
Ďalšiu časť má tvoriť pracovno-hravý priestor so stolíkmi a stoličkami, policovým systémom a závesnými prvkami na odkladanie kníh, časopisov, hračiek a hier, didaktickej techniky a výtvarného materiálu, nástenky.
Školské dvory sú nedostatočne vybavené preliezkami a pieskoviskami. V telocvičniach sú v popoludňajších hodinách krúžky. Adekvátne podmienky má len veľmi malá časť klubov detí.
Pri preplnenej triede existujú riziká
Efektívnosť výchovno-vzdelávacieho pôsobenia vychovávateľov klesá pri tak vysokých počtoch detí, ako tomu je v súčasnosti. „Keď sa na problém pozrieme úplne jednoducho, stačí si prepočítať, koľko času má vychovávateľ na jedno dieťa, ak ich je v oddelení 35. Nie sú to ani dve minúty počas hodiny. Pritom máme v oddeleniach zaradené aj deti integrované a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bez nároku na asistentov,“ upozornila vychovávateľka.
V preplnenom oddelení počas záujmových činností vzniká nadmerný hluk a prach. To prispieva k celkovej psychickej nepohode detí. Zásadne je obmedzená prirodzená potreba pohybu po sedavej činnosti v škole. Trieda je totiž plná lavíc a stoličiek. Koberec na hranie nemá dostatočné rozmery.
Podľa Santusovej to vedie k častým konfliktom detí a ohrozeniu úrazmi. „Ešte spomeniem, že z hľadiska dodržania BOZP nie je možné opustiť areál školy, ak na jedného pedagóga pripadá viac ako 25 detí,“ povedala.
Na možné riziká reaguje ministerstvo školstva pripravovanou novelou školského zákona, ktorej súčasťou je aj úprava ustanovení, ktoré riešia školský klub detí.
Kompenzácia nedostatku pohybu počas školského vyučovania
Kluby sa zameriavajú na pokojné pohybovo aj psychicky nenáročné činnosti ako napríklad pokoj na koberci, na deke vonku, prezeranie kníh a časopisov, pokojné námetové alebo konštruktívne hry, počúvanie rozprávky a hudby, krátke sledovanie videoprogramu, rozprávanie zážitkov či individuálne rozhovory detí s vychovávateľom.
Okrem pasívneho oddychu deti v kluboch aj športujú. Ide najmä o súťaživé hry s pravidlami. „Tu sa opäť ale stretávame s obmedzeniami, ktoré nám spôsobujú vysoké počty detí v oddeleniach. Ide o nemožnosť turistických vychádzok, sánkovanie a korčuľovanie mimo areálu školy. Činnosti majú zdravotno-hygienický význam a slúžia na kompenzáciu nedostatku pohybu počas školského vyučovania,“ povedala Santusová.
Príprava na vyučovanie
Ďalšou súčasťou režimu dňa v ŠKD je príprava na vyučovanie. Je to okruh činností, ktoré pomáhajú precvičovať, opakovať a upevňovať poznatky z vyučovania, konkretizovať ich a aplikovať v praxi. Je to pre vychovávateľa činnosť náročná na prípravu, pretože, aby deti bavila, musí byť odlišná od školskej práce, ale zároveň musí na ňu nadväzovať.
„Uskutočňujú sa preto prevažne formou didaktických hier s daným výchovno-vzdelávacím cieľom, riešením a tvorbou hádaniek, krížoviek, rébusov, osemsmeroviek, vedomostných súťaží a kvízov. Možno sem zaradiť aj vypracovanie domácich úloh,“ vysvetlila.
Integrovane do všetkých spomínaných režimových činností ešte vychovávatelia zapracúvajú plnenie špecifických cieľov jednotlivých tématických oblastí výchovy. Ide o vzdelávaciu, spoločensko-vednú, pracovno-technickú, esteticko-výchovnú a telovýchovnú a športovú oblasť výchovy.
Voľba obsahu, výber metód, foriem a prostriedkov je v kompetencii vychovávateľa, závisia od jeho tvorivosti. Plánovanie činností je limitované jedine výchovnými štandardmi nastavenými vo výchovných osnovách Výchovného programu toho-ktorého školského zariadenia.
„Deťom v nich ponúkame možnosť venovať sa aktivitám, ktoré rozvíjajú ich individuálne záujmy, talent, tvorivosť. Môžu sa v nich realizovať podľa vlastného výberu, učia sa spolupráci, budujeme v nich prvky prosociálneho správania, upevňujeme vedomosti a zručnosti nadobudnuté v škole,“ povedala vychovávateľka.
Pracovný čas je 27 hodín
Pedagogickú činnosť a týždenný pracovný čas definuje zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Rozsah týždenného pracovného času zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je upravený v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok. Aktuálne to je 37,5 hodín týždenne.
Vychovávatelia okrem priamej práce s deťmi v oddelení napríklad vedú povinnú dokumentáciu o deťoch a priebehu výchovno-vzdelávacej činnosti. Ich úlohou je takisto plánovanie činností, príprava pomôcok a materiálu či samovzdelávanie formou štúdia odbornej literatúry.
Majú aj povinnosť zúčastňovať sa na metodických združeniach či poskytovať individuálne výchovné poradenstvo pre rodičov alebo spolupracovať s triednymi učiteľmi. „Našou úlohou je aj vyhľadávanie sponzorov, vyberanie a evidencia poplatkov za ŠKD, vedenie školskej kroniky, starostlivosť o kabinet s pomôckami, vedenie školskej knižnice a podobne,“ dodala Santusová.
V súčasnosti rozsah priamej výchovnej činnosti vychovávateľov v ŠKD upravuje Nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z.z. a je stanovený na 27 hodín týždenne. Vychovávatelia žiadajú rozsah priamej výchovnej činnosti znížiť na 23 hodín týždenne, čo odôvodňujú zvýšením náročnosti výchovno-vzdelávacej práce v posledných desaťročiach.
Pracovný čas vychovávateľa v ŠKD pri 100% pracovnom úväzku je 27 hodín týždenne priamej výchovnej činnosti. Zvyšok do 37,5 hodín týždenne tvoria ostatné činnosti s ňou súvisiace.
Najneskôr o 18:00 hod
Vo väčšine prípadov v ŠKD fungujú tzv. ranné oddelenia, ktoré navštevujú deti všetkých oddelení prevažne zamestnaných rodičov. Tieto sú v prevádzke podľa rozhodnutia zriaďovateľa respektíve riaditeľa školy od 6:00 hod do začiatku vyučovania, asi do 7:45 hod.
Odpoludnia jednotlivé oddelenia začínajú fungovať po skončení vyučovania a prevádzka v nich sa končí najneskôr o 18:00 hod. opäť podľa potrieb rodičov a rozhodnutia zriaďovateľa.
„Keďže deti z ŠKD v priebehu dňa postupne odchádzajú domov a ich počet priebežne klesá, v záujme šetrenia finančných prostriedkov riaditelia pristupujú k spájaniu oddelení, aby znova došlo k ich „umelému“ naplneniu, a tým sa niekoľko vychovávateľov stane akoby nadbytočnými,“ povedala Santusová. Podľa nej sú výsledkom neustále zmeny kolektívov detí a doslova marenie rozbehnutých záujmových činností detí respektíve znehodnotenie prípravy a nasadenia vychovávateľa.
Podľa ministerstva školstva je vhodné, aby oddelenia školského klubu tvorili identické skupiny žiakov, či už z hľadiska veku alebo z pohľadu jednotlivých tried. Kompetencia určovania, koľko detí bude v jednom oddelení, je v rukách riaditeľa školy, ktorej je školský klub detí súčasťou.
Často bez psychohygienickej prestávky
Umelým napĺňaním tried sa automaticky znižuje aj odpracovaný čas. Vychovávateľ tak prichádza o časť pracovného úväzku. Je donútený pracovať na nižší úväzok aj nižší plat alebo si ho musí dopĺňať inou činnosťou. „Myslí sa tým, že je napríklad asistent učiteľa počas vyučovania. V praxi to ale znamená opäť ďalšiu náročnú prípravu na iný druh pedagogickej činnosti. Často tak vychovávateľ trávi v škole aj 10 hodín denne. Dokonca je bežnou praxou, že bez psychohygienickej prestávky,“ uzavrela vychovávateľka.
