Ikonický prírodný skalný oblúk pri Torre Sant’Andrea v Apúlii sa počas valentínskeho víkendu zrútil do Jadranu po dňoch búrok, silného vetra a veľkých vĺn. Turisti prišli o fotogenické miesto, no pre architektov, investorov a samosprávy ide o oveľa dôležitejšiu správu. Pri mori sa môže zmeniť terén skôr, než stihnete zrealizovať projekt.
Na prvý pohľad je to len prírodná atrakcia, ktorú zobrala búrka. V skutočnosti ide o ukážku toho, ako funguje pobrežie. Roky pôsobí stabilne a potom príde obdobie extrémneho počasia, ktoré urýchli procesy, ktoré voľným okom často nevidieť. Miestni predstavitelia po kolapse upozorňovali aj na praskliny na ďalších úsekoch pobrežia, teda nejde o problém jedného miesta.
Keď more pracuje potichu, výsledok vie byť okamžitý
Pri takýchto útvaroch rozhodujú detaily v skale a to, čo robí voda. Vlny a príboj postupne oslabujú spodné časti útesov, dažďová voda si hľadá cestu do puklín a pri búrkach sa tlak a energia mora násobia. Výsledok býva zradný. Dlho sa nič viditeľné nedeje, až kým sa neprekročí hranica pevnosti a celé sa to zlomí naraz. Presne to opisujú aj talianske médiá, ktoré kolaps spájajú s nepriaznivým počasím a silným príbojom v uplynulých dňoch.
Prečo to má zaujímať aj stavebný trh, nie len turistov
Pobrežná zóna nie je pevné územie v zmysle, na aký sme zvyknutí vo vnútrozemí. Každý projekt pri útesoch (vyhliadky, chodníky, prístupy k vode, ale aj domy či apartmány s výhľadom) stojí na predpoklade, že podložie sa bude správať podobne ako dnes aj o pár rokov. A práve to je pri mori najväčší omyl. Región Puglia po udalosti zdôrazňoval krehkosť pobrežia, jeho neustálu zmenu a potrebu prevencie a monitoringu, pričom spomínal aj pripravované opatrenia proti erózii v dotknutej oblasti.
Do toho vstupuje aj bezpečnostný rozmer. Po zrútení sa znovu pripomenula erózia a rizikové úseky apúlijskeho pobrežia, téma, pred ktorou geológovia dlhodobo varujú. Pri mori sa totiž dá predať výhľad aj atmosféra, no v dlhodobom horizonte rozhoduje, či sa s pohybom krajiny počíta už v plánovaní. Erózia postupuje pomaly, no jej finále býva prekvapivo rýchle.
Zaujímavé je, že región Puglia komunikuje že v území Melendugna sú pripravené a financované zásahy, pričom pre zónu Torre Sant’Andrea bolo vyčlenené samostatné financovanie a región je pripravený poskytnúť ďalšiu podporu. Pre pobrežné plánovanie je to signál, že síce nie všetko sa dá zachrániť, ale dá sa nastaviť rozumnejší režim územia, kadiaľ viesť trasy, kde koncentrovať pohyb ľudí a čo monitorovať.
