Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do Národnej rady SR späť na prerokovanie schválenú novelu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Účasť dotknutej verejnosti
Ako ďalej hlava štátu informovala v tlačovej správe, schválenou zmenou sa má napr. vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej úprave upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.
Tým by sa podľa hlavy štátu vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredia (EIA), a to bez náhrady.
Prezidentka Čaputová má podstatnú výhradu a vetovala novelu o štátnej podpore nájomného bývania
Prezidentka taktiež upozornila, že zo zákona o EIA sa má vypustiť aj možnosť, na základe ktorej verejnosť, dotknutá obec či samosprávny kraj alebo orgán môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.
Osobitnú právna úprava odvolania
Hlava štátu považuje za problematické aj ďalšie zmeny v zákone o EIA upravujúce zisťovacie konanie.
„Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri odvolaní vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku fakticky znamená úplné vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní,“ vysvetlila prezidentka.
Dodala, že práve rozhodnutie v tomto konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť, alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA – tu ide o kľúčovú časť celého procesu.
Schválený zákon podľa prezidentky Čaputovej obsahuje aj viacero zmien, ktoré znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Kritický stav stavebného sektora na Slovensku: ZSPS žiada podporu od vlády
„Domnievam sa preto, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve i judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia,“ uviedla.
Rozsiahle zmeny od Sme rodina
Prezidentka má zároveň výhradu k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie.
Tvrdí, že prevod agendy nie je zdôvodnený a taktiež nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený.
Pôsobnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie prejde z Ministerstva životného prostredia SR na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ÚÚPV).
Umožňuje to sporná novela viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Parlament ju schválil 10. mája napriek výhradám verejnosti aj samotného envirorezortu a výzvam na stiahnutie z rokovania.
Namiesto oživenia sklamanie, vláda priznala rekordné nevyčerpanie eurofondov na stavebné investície
Rozsiahle zmeny predložili poslanci za Sme rodina Jaroslav Karahuta, Jozef Lukáč a Miloš Svrček. Väčšina schválených úprav bude účinná od 1. apríla 2024, keď nadobudnú účinnosť už vlani schválené nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré nahradia súčasný stavebný zákon.
Jednotné integrované konanie
Presun posudzovania vplyvov na životné prostredie predkladatelia zdôvodnili požiadavkou sektoru stavebníctva pre nepripravenosť orgánov v envirorezorte na integrované konanie.
Vytvorenie jednotného integrovaného konania o povolení stavby a posudzovaní vplyvov má podľa poslancov zo Sme rodina zjednodušiť a optimalizovať procesy prípravy a povoľovania investičných projektov.
Majú sa zachovať všetky environmentálne štandardy a medzinárodné požiadavky, ako aj odstrániť možnosti neodôvodnených prieťahov v konaniach a prvky nevyžadované medzinárodnými predpismi.
Novela má zosúladiť osobitné právne predpisy v ochrane životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Stavebníctvo na Slovensku sa po výraznom raste prepadlo o viac ako 10 percent, najviac za posledné dva roky
Bezprostredne nadväzuje na úpravy vo veľkej novele množstva zákonov, v tzv. zbernom zákone, v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
Odlišný spôsob povoľovania stavieb
„Schválenie zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe vytvorilo stav, keď osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy,“ uviedli predkladatelia.
Nejde podľa nich len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb.
Tie sú nevyhnutné, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Investori budú nadradení nad občanmi
Centralizácia kompetencií ÚÚPV podľa Jána Budaja (Demokrati) spôsobí, že záujmy investorov budú nadradené nad záujmy občanov či ochrany životného prostredia, ale aj zdravia. Tvrdí, že to bude znamenať stratu kontroly občanov v mieste, v ktorom žijú.
Progresívne Slovensko odmieta navrhované zmeny v stavebnom zákone, developerom dávajú voľnú ruku
„Občan si mohol doteraz zvoliť starostu alebo primátora, ktorý tvoril život v obci a ktorému bolo možné vyjadriť svoj nesúhlas. Po prijatí centralizácie o podobe obce alebo mesta bude rozhodovať štátny úrad,“ upozornil Budaj.
Ako pokračoval, ide o výrazne oslabenie verejnej kontroly nad stavebným konaním. Envirorezort podľa neho vytváral protiváhu proti extrémnym ambíciám developerov.
„Zmeny navrhnuté zo strany Sme rodina zásadne podriadia záujmy životného prostredia záujmom developerov. Okrem toho táto operácia ohrozí plnenie plánu obnovy a odolnosti,“ dodal Budaj.
