Národná rada SR 5. februára 2025 schválila nový stavebný zákon, ktorého cieľom je urýchliť a zjednodušiť schvaľovanie stavebných zámerov. Zákon čaká ešte na podpis prezidenta a zverejnenie v Zbierke zákonov.
Podľa advokátskej kancelárie FAIRSQUARE je najzásadnejšou zmenou, ktorú zákon prináša, odstránenie dvojúrovňového správneho konania o územnom plánovaní a o stavebnom konaní. Územné a stavebné konanie sa zlučujú do jedného, čiastočne a postupne sa zavádza aj elektronizácia konaní.
Ďalšími zásadnými úpravami je odstránenie čiernych stavieb a uvoľnenie podmienok pre drobné a jednoduché stavby. Ubudnúť by mala administratíva a sprehľadniť sa pravidlá.
Zrušenie dvojstupňového konania
„Nový stavebný zákon prináša viaceré zásadné zmeny, ktorých cieľom je znižovanie administratívnej záťaže. V porovnaní s pôvodným zákonom reaguje na potrebu zrýchlenia a zjednodušenia procesov v stavebníctve,“ konštatujú odborníci z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zrušenie dvojstupňového konania. Aktuálne uplatňovanie dvojstupňového správneho konania v sebe zahŕňa územné a stavebné konanie. Schvaľovanie stavby tak prechádza dvomi samostatnými procesmi.
V prvom sa posudzuje súlad s územným plánovaním (územné konanie), až následne sa riešia podmienky samotnej výstavby (stavebné konanie). V praxi to znamená, že žiadosť, ako aj pripomienky, je nutné podávať viackrát.
Viacstupňový proces
Napríklad pri výstavbe rodinného domu musí dnes stavebník najskôr získať územné rozhodnutie, čo si vyžaduje kompletné dokumentovanie návrhu a schvaľovanie z pohľadu súladu s územným plánom. Po jeho získaní musí podstúpiť ďalší proces – stavebné konanie, kde opäť predkladá projekt a čelí možným námietkam a požiadavkám zo dotknutých orgánov či účastníkov konania. Nový stavebný zákon zlučuje oba procesy do jedného konania.
Klub 500 napísal poslancom parlamentu, varuje pred dôsledkami neprijatia novely stavebného zákona
„Znamená to, že stavebný zámer bude posudzovaný a schvaľovaný naraz, čo výrazne znižuje množstvo dokumentácie, časovú náročnosť a administratívne zaťaženie. Dnes sa v mnohých prípadoch dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrujú k veci duplicitne,“ uvádza Matúš Malý a zároveň dodáva: „Dvojstupňový model často viedol k zbytočnému predlžovaniu procesov a značnej administratívnej záťaži.“
Prílohy v informačnom systéme
Po novom stavebník po novom podá len jednu žiadosť, ktorá zahŕňa všetky potrebné podklady pre územné, aj stavebné posúdenie. Žiadosť podá v zmysle nového zákona elektronicky.
Priloží projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a správu o prerokovaní stavebného zámeru. Ak sú prílohy k žiadosti uložené v informačnom systéme, uvedie sa priamy odkaz na miesto, kde sú v informačnom systéme dostupné.
„Účastníci konania tak budú môcť podať návrhy, námietky a pripomienky len v rámci jedného konania. Ak sa nevyskytnú závažné dôvody na prerušenie, alebo prepracovanie dokumentácie, stavebný úrad ich vyhodnotí a rozhodne. Po vyhodnotení všetkých podkladov a pripomienok vydá stavebný úrad rozhodnutie o stavebnom zámere. Celý proces by mal byť rýchlejší a efektívnejší,“ predpokladá odborník z FAIRSQUARE.
Záväzné stanovisko v uvedenej lehote
Nový stavebný zákon upravuje fikciu súhlasu v prípade, že dotknutý orgán nevydá v stanovenej lehote záväzné stanovisko. Rieši sa tým odstránenie prípadnej nečinnosti dotknutého orgánu. Rovnako sa zachováva právo dotknutého orgánu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.
Lehota na vydanie záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a záväzného stanoviska dotknutého orgánu je 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zložitých stavbách je táto lehota 60 dní. Ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v uvedenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky ani požiadavky na obsah stavebného zámeru.
Elektronické podávanie žiadostí
Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú prinesie nový stavebný zákon, je elektronizácia a digitalizácia procesov. Nová právna úprava zavádza povinnosť vypracovávať a ukladať projektovú dokumentáciu elektronicky v informačnom systéme Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, či povinnosť elektronicky podať žiadosť na začatie konania.
Ide o jednu z najvýznamnejších zmien nového zákona. Táto modernizácia má za cieľ zefektívniť správne konania, znížiť administratívne zaťaženie stavebníkov a posilniť transparentnosť a dostupnosť informácií. Zákon pripúšťa aj podanie v listinnej podobe.
Ak ohlásenie, projekt ohlásenej stavby a ďalšie prílohy sú v listinnej podobe, správny orgán zabezpečí bezodkladne ich konverziu do elektronickej formy a uloží ich do informačného systému. Akýkoľvek procesný úkon podľa tohto zákona možno spraviť aj v listinnej podobe do 31. marca 2029. Fyzické osoby môže vykonať akýkoľvek procesný úkon v listinnej podobe aj po tomto dátume
Zamestnávatelia apelujú na prijatie nového stavebného zákona, varujú pred kolapsom v povoľovacom procese
Nový zákon mení aj podmienky pre čierne stavby. Dnes je možné ich dodatočné povolenie, ak čierna stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, územným plánom či technickými normami. V pôvodnom zákone boli podmienky na legalizáciu čiernych stavieb pomerne benevolentné, čo mohlo viesť k ich zneužívaniu. Stavebník mohol dosiahnuť dodatočné povolenie, ak splnil stanovené podmienky a doložil potrebné doklady. Táto prax však viedla k tolerovaniu nelegálnych stavieb a k oslabeniu právnych predpisov v stavebníctve.
Porušovanie stavebných predpisov
Nový zákon zavádza prísnejšiu úpravu čiernych stavieb. Bude klásť dôraz na prevenciu, prísnejšie sankcie a efektívnejšie mechanizmy ich riešenia. Nepozná už pojem dodatočného povolenia čiernych stavieb, ako tento proces opisuje súčasná právna úprava.
Zákon rozširuje okruh osôb zodpovedných za nelegálnu výstavbu a zvýši finančné sankcie. Cieľom je odradiť od porušovania stavebných predpisov. Zároveň posilní kontrolné mechanizmy, ktoré by mali umožniť rýchlejšiu identifikáciu a riešenie čiernych stavieb.
„Cieľom novej úpravy je eliminácia nelegálnej výstavby, urýchlenie odstránenia čiernych stavieb a zvýšenie dôvery v právne predpisy v stavebníctve. Zavedením prísnejších pravidiel chce nový zákon zabezpečiť, aby stavebníci dodržiavali zákony a postupovali v súlade s predpismi,“ hovorí Matúš Malý.
Definícia jednoduchých stavieb
Nový stavebný zákon zavádza presnejšiu definíciu drobných stavieb. Pôjde napríklad o prízemné stavby a zariadenia s maximálnou zastavanou plochou do 50 m² a výškou do 5 metrov, ako sú kôlne, prístrešky, sauny, či úschovne bicyklov. Ďalej tiež podzemné stavby s maximálnou zastavanou plochou do 25 m² a hĺbkou do 3 m, ako napríklad pivnice, žumpy, či retenčné nádrže.
Stavebná produkcia v novembri prekonala polročné poklesy, nárast podporila najmä vyššia produkcia v zahraničí
Zákon zároveň prináša aj detailnejšiu definíciu jednoduchých stavieb. Nimi budú napríklad aj nabíjacie stanice pre elektromobily, zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov, či trafostanice.
Konania a majetok inšpekcie
Tieto zmeny sa zameriavajú na presnejšie vymedzenie kategórií stavieb a zjednodušenie administratívy, najmä pri menej náročných projektoch. Drobné stavby a stavebné úpravy sa nebudú musieť ohlasovať, okrem určitých prípadov, napríklad ak budú na verejných priestranstvách alebo vo vzdialenosti do 2 metrov od hranice so susedným pozemkom.
Nový zákon zruší Slovenskú stavebnú inšpekciu. Jej právomoci a povinnosti preberú regionálne úrady Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, označované ako stavebný inšpektorát.
Prebiehajúce konania a majetok inšpekcie sa prenesú na tieto úrady, čím sa zabezpečí plynulý prechod a kontinuita výkonu štátneho stavebného dohľadu. Výkon štátneho stavebného dohľadu sa naplno presúva z obcí na štát. Obce viac nebudú riešiť rôzne podnety občanov, budú konať iba v tzv. návrhových konaniach, napríklad rozhodovať o žiadosti o schválenie stavebného zámeru.
