Mesto Vysoké Tatry chce v Dolnom Smokovci stavať bytové domy, námietky vzniesli obyvatelia okolitých domov i TANAP

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Výstavba, byty, Ružinov
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Mesto Vysoké Tatry chce v Dolnom Smokovci postaviť tri bytové domy. V každom z nich by sa nachádzalo jedenásť nájomných bytov. Potvrdil to pre agentúru SITA primátor mesta Jozef Štefaňák, podľa ktorého chcú výstavbu financovať zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Projektom sa samospráva podľa jeho slov zaoberá už niekoľko rokov. Stavebný úrad v Novej Lesnej koncom októbra vydal rozhodnutie o umiestnení stavby s názvom Bytové domy Dolný Smokovec formou verejnej vyhlášky.

Mesto chce začať s výstavbou čo najskôr

Zároveň zamietol námietky obyvateľov rodinných domov susediacich s mestským pozemkom proti výstavbe v plnom rozsahu, rovnako zamietol aj námietku Správy Tatranského národného parku (TANAP).

V pláne je výstavba dokopy 33 dvojizbových a trojizbových bytov. Bytové domy budú trojpodlažné, bez podpivničenia, s obytným podkrovím, každý jeden bude mať balkón alebo loggiu. Projekt tiež počíta so 45 parkovacími miestami, výsadbou zelene i detským ihriskom a mobiliárom v podobe lavičiek a odpadkových košov.

Podľa primátora chce mesto začať s výstavbou hneď, ako bude mať za sebou celý legislatívny proces.

„Byty budú od postavenia v majetku mesta, aby mesto mohlo ovplyvňovať bytovú politiku,“ povedal Štefaňák s tým, že je zásadne proti odpredaju bytov.

Projekt brzdili takmer dva roky aktivisti

„Nemáme ďalšie pozemky na to, aby sme mohli stavať ďalšie a ďalšie byty. Cesta je, že mestá budú mať svoj bytový fond, ktorým budú ovplyvňovať bytovú politiku,“ poznamenal. Stavať sa má podľa jeho slov neďaleko súčasných nájomných bytoviek v Dolnom Smokovci. V súčastnosti má mesto viac ako dvesto nájomných bytov.

„Chceme tento fond rozširovať, pretože evidujeme záujem u ľudí. Je dôvod stavať, aby sme tu udržali nielen tých mladých, ktorí nám utekajú, ale aj starších,“ dodal primátor. Samotný projekt výstavby uvedených bytových domov však podľa jeho slov brzdili takmer dva roky rôzni aktivisti.

V rozhodnutí zo stavebného úradu sa spomínajú tamojší obyvatelia či správa národného parku. V prvom prípade podali námietky a pripomienky traja obyvatelia Dolného Smokovca. Ako ďalej vyplýva z dokumentu zverejneného na internetovej stránke mesta, ide o majiteľov pozemkov s rodinnými domami susediacimi s pozemkom mesta určenom na výstavbu.

Rodinné domy navrhnuté na získavanie čo najviac pasívnej energie

Tí s ňou nesúhlasia z dôvodu tesnej blízkosti rodinných domov, ale aj výšky jednotlivých bytových domov, ktorá podľa nich značne prevyšuje štandard starého sídliska Pod lesom.

„Z hľadiska rozloženia a zabezpečenia životného prostredia plánovaná výstavba naruší v jestvujúcom území pokoj a harmóniu horského prostredia s blízkosťou lesa. Zvýši sa prašnosť a hlučnosť územia, ktorá je neprirodzená pre časť „obytnej zóny“ našej ulice,“ uviedli okrem iného.

Rodinné domy pri projektovaní boli podľa ich tvrdenia navrhnuté tak, aby získali čo najviac pasívnej energie, teda majú veľké presklené plochy. Bezprostredná blízkosť bytových domov by tak podľa ich slov viedla k strate súkromia obyvateľov rodinných domov. Stavený úrad v rozhodnutí uviedol, že námietkami účastníkov konania sa zaoberal aj napriek tomu, že boli podané takmer dva týždne po určenej lehote. Podľa neho však nepredložili žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a námietky zamietol v celom rozsahu.

„Bytové domy sú navrhované od existujúcich rodinných domov na severozápadnej strane. To znamená, že rodinné domy a obytné miestnosti v nich nebudú zatienené. Najbližšie umiestnený bytový dom k existujúcim rodinným domom je umiestnený vo vzdialenosti 13,5 metra od hranice pozemku. Umiestnenie navrhovaných bytových domov je prispôsobené okolitej zástavbe,“ píše sa v stanovisku stavebného úradu.

Predmetná lokalita nie je súčasťou európskej sústavy chránených území

Správa Tatranského národného parku (TANAP) zase trvá na vyjadrení svojho právneho predchodcu, Štátnych lesov TANAP-u, ešte z roku 2021. S výstavbou teda podľa vyjadrenia z januára tohto roka nesúhlasí za predpokladu jej realizácie v 50 metrovom ochrannom pásme lesa v jej správe, ako je podľa nej navrhovaná.

„Umiestnenie stavby v ochrannom pásme lesa vytvára obmedzenia riadneho plnenia jeho funkcií a obmedzenia pri jeho obhospodarovaní. Umiestňovanie stavieb v ochrannom pásme lesa má zároveň negatívny vplyv na ekologické systémy lesa, ich štruktúru, organizáciu a v nich prebiehajúce procesy a zmeny. Tieto vplyvy sa následne prejavujú napríklad zmenou prirodzeného správania lesných živočíchov,“ píše sa vo vyjadrení národného parku ku konaniu.

Stavebný úrad má však za to, že umiestnením navrhovaných stavieb nebude obmedzené obhospodarovanie lesných pozemkov v Správe TANAP-u. Tá podľa neho na podporu svojich tvrdení rovnako nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Mesto tiež podľa úradu zároveň predložilo záväzné súhlasné stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja z júla 2023. V ňom sa uvádza, že predmetná lokalita nie je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

„Na lokalite dotknutej plánovanou výstavbou nie je evidovaný výskyt biotopu druhu európskeho alebo národného významu, na lokalite sa nachádzajú vzrastlé dreviny,“ uviedol v rozhodnutí stavebný úrad.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Štefaňák
Firmy a inštitúcie Správa TANAPuŠtátny fond rozvoja bývania