V posledných týždňoch sa čoraz častejšie hovorí o tzv. shrinkflácii, ktorá znamená zmenšovanie spotrebiteľského balenia pri zachovaní svojej ceny.
Najmä v prostredí zvýšenej inflácie je to podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka jeden zo spôsobov, ako výrobcovia bojujú so zvýšenou infláciou, resp. rastom výrobných nákladov.
Mylný dojem o nezdražovaní
Ak ide len o malý pokles, spotrebitelia si toto nemusia všimnúť, čo následne podľa analytika vytvorí dojem, že v prostredí zdražovania je práve tento produkt relatívne lacnejší oproti konkurentom, ktorí k takémuto kroku nepristúpili.
Nižšia cena potom môže priniesť dokonca aj vyšší dopyt, ktorý môže byť pokrývaný aj „chýbajúcou časťou“ produktov. Napríklad, ak sa zníži objem tekutiny len o niekoľko mililitrov, na veľkých objemoch to už sú signifikantné objemy, ktoré môžu byť predávané ako samostatné produkty.
Výrobca má v prostredí zvýšenej inflácie možnosť pristúpiť aj ku kombinácii. Teda jemne zmenšiť produkt a jemne zvýšiť cenu, čím produkt stále ťaží relatívnu cenovú výhodu, no spotrebiteľskému oku môže ujsť, že jeho gramáž či objem sa znížili.
Hľadanie úspor vo výrobe
Podľa Horňáka ide najmä o produkty v potravinárstve či drogérií, kde majú výrobcovia možnosť flexibilnejšie meniť obsah balenia. Za určitých okolností sa to však v istej forme môže diať aj pri iných produktových kategóriách, keď výrobcovia začnú „vypúšťať“ niektoré súčiastky či komponenty, ktoré sú už menej efektívne či nahraditeľné niečím menším.
„Keďže vlastne ide o hľadanie vnútorných úspor vo výrobe, napokon to môže byť aj prospešné s ohľadom na efektívnosť využívania zdrojov,“ myslí si analytik.
Toto však môže unikať spotrebiteľskému oku a vytvárať tak dojem relatívnej cenovej dostupnosti v porovnaní s rovnakými či podobnými výrobkami.
„Jedným zo spôsobov, ako môžu spotrebitelia zareagovať, je sledovanie jednotkových cien za kilogram či liter, ktoré predajcovia uvádzajú v cenovkách výrobkov,“ povedal analytik.
