Bežný nákup potravín medziročne nepatrne zlacnel, nárast cien však nastal u istých „exotických položiek“

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, potraviny
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Video Player is loading.
Current Time 0:00
Duration -:-
Loaded: 0%
Stream Type LIVE
Remaining Time -:-
 
1x
  • Chapters
  • descriptions off, selected
  • captions and subtitles off, selected
    Reklama
    Tento článok pre vás načítala AI.

    Z 99 položiek, ktorých ceny pravidelne na mesačnej báze sleduje Štatistický úrad SR, klesli v júni medziročne ceny až pri 56 položkách. Ceny zostali stabilizované u ďalších ôsmich potravinách.

    Významný nárast cien, cez 10 %, zaregistroval úrad najmä u tzv. exotických položiek, ako sú napríklad olivový olej, morské ryby, či kiwi. Ako uvádza predseda správnej rady Inštitútu sociálnej demokracie Martin Halás, ceny týchto potravín nezávisia od situácie na domácom slovenskom trhu a riadia sa zahraničnou produkciou a celosvetovým dopytom po nich.

    Pozornosť zamerajte na konkrétne potraviny

    Na druhej strane je potrebné podľa neho zamerať pozornosť na ceny potravín ako je maslo, petržlen, zeler, uhorky, ovčí syr, jablká, cesnak, kvasená kapusta, produkty z rýb, či slivky, ktorých medziročný nárast bol taktiež významný.

    „Pri našom simulovanom virtuálnom štatistickom nákupe základných potravín v júni 2023 a júni 2024 sa pri bežnom nákupe konečná cena pohybovala na podobnej úrovni pred rokom, resp. bola o 73 centov nižšia. Pri väčšom rodinnom nákupe bolo zahrnutých až 61 položiek vrátane mäsa a tento rozdiel bol 5,88 eura,“ hovorí Martin Halás.

    Rast cien elektrickej energie

    Významným faktorom poklesu cien potravín pre rok 2024 je podľa neho najmä udržanie tzv. energopomoci, ktorá znižuje celkovú infláciu o približne 7 %. V inflačných scenároch bez energopomoci a bez tzv. memorandovej ceny elektrickej energie by sa výška inflácie pohybovala tento rok podľa Halása na úrovni 10 %.

    Bez energopomoci by bolo možné podľa jeho slov počítať s až 20-percentným rastom cien elektrickej energie, čo by sa následne premietlo aj do podstatne vyšších cien potravín.

    „Energopomoc má najväčší podiel nielen na jemnom halierovom medziročnom poklese cien potravín, ale bez energopomoci by tento rok nerástli ani reálne mzdy. Naopak, bez energopomoci by už štvrtý rok po sebe reálne mzdy klesali,“ pokračuje Halás.

    Pozitívny obrat kúpyschopnosti

    Tým, že nám vďaka energopomoci rastú reálne mzdy a zároveň nám jemne klesajú ceny potravín, slovenské domácnosti sa môžu podľa neho postupne po štyroch rokoch pripravovať na pozitívny obrat v kúpyschopnosti, kedy by už ani pocitovo nemali v obchodoch platiť za potraviny viac. Obrovským rizikom však naďalej zostáva podľa Halása neistota v dodávkach ropy, ktorá môže znovu naštartovať infláciu a rast cien potravín.

    „Ukrajina zaviedla jednostranné sankcie voči dodávkam ropy spoločnosti Lukoil, ktoré sú cielene zamerané na poškodenie ekonomických záujmov Slovenska. Ak sa situácia nevyrieši, môžeme kvôli tomuto jednostrannému aktu Ukrajiny znovu zažiť zvyšovanie cien palív a infláciu nad úrovňou 10 %,“ dodáva Halás.

    Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
    Viac k osobe Martin Halás
    Firmy a inštitúcie Inštitút sociálnej demokracieŠtatistický úrad SR