Štvrtok ukončil jedenásť rokov čakania na zvýšenie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) a podľa vyjadrení guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra je to začiatok série podobných krokov. Tie sú potrebné a nevyhnutné na skrotenie inflačných rizík.
„Informácie, ktoré sme získali za uplynulých šesť týždňov mnohých, vrátane mňa, presvedčili o potrebe začať razantne konať,“ skonštatoval Kažimír.
Analytik očakáva ešte dve zvýšenia
Európska centrálna banka 21. júla pristúpila k zvýšeniu sadzieb o 50 bázických bodov. O tom, o koľko sa zvýšia sadzby v septembri a na ďalších zasadaniach, rozhodne podľa guvernéra vývoj ekonomiky v eurozóne a mimo nej. „V septembri je preto možné čakať rast o 25 či 50 bázických bodov,“ uviedol Kažimír.
Európska centrálna banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu viac, ako sa očakávalo a zrejme ešte nekončí
Aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák sa vyjadril, že v tomto roku očakáva ešte dve zvýšenia sadzieb zo strany ECB, v septembri aspoň o 50 bodov a ďalšie koncom roka. Na konci roka 2023 dosiahnu sadzby ECB podľa názoru Slovenskej sporiteľne 1,75 až 2 %.
Zvyšovanie úrokov v menovej únii
Začína sa tak podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu rad zvyšovaní úrokov v menovej únii, ktorý bude zrejme na každom ďalšom zasadnutí centrálnej banky. „Najbližšie v septembri, kedy by ECB sadzby mohla dvihnúť o 25 až 50 bázických bodov,“ myslí si Lehuta.
Na Slovensku sa blíži k 13 percentám a na Malte je tesne nad šiestimi. Aká je inflácia v krajinách eurozóny?
Primárnym cieľom ECB je podľa Kažimíra strážiť cenovú stabilitu. „Nevieme zázračne stlačiť ceny benzínu, plynu, potravín tak, aby ceny v najbližších mesiacoch nerástli, ale vieme robiť opatrenia na to, aby po tom čo odznejú šialené tlaky na ceny spôsobené vojnou a pandémiou, sa vrátil vývoj do normálnych koľaji. Dostať infláciu na želané úrovne chvíľu potrvá,“ skonštatoval Kažimír.
Budovanie fiškálnej únie
Vojna na Ukrajine má zásadný priamy a nepriamy vplyv na vývoj ekonomiky v Európe. Je to cítiť podľa guvernéra na každom kroku, v každej domácnosti, firme, dôsledky znáša každá vláda.
„Pretrvávajúca neistota, zakrádajúca sa recesia, problematické oživenie tak európskej ako aj globálnej ekonomiky, nám robia vrásky. Na prekonanie týchto problémov je naším kľúčovým partnerom fiškálna politika, no tá zatiaľ váha pridať sa,“ pokračuje Kažimír.
Inflácia vo Veľkej Británii dosiahla nové 40-ročné maximum a má aj prvenstvo medzi krajinami G7
Problémom podľa neho je, že tu chýba akýkoľvek politický apetít pokračovať v dobudovaní hospodárskej a menovej únie. Rovnako potrebujeme dokončiť úniu kapitálových trhov. „Chýba odvaha čo i len snívať o prvkoch fiškálnej únie, bez ktorých naša menová únia nebude nikdy fungovať bez opakovaných kríz,“ povedal Kažimír.
Druhou udalosťou tohto týždňa bol vznik nového nástroja, je to ochrana transmisie menovej politiky (Transmission Protection Instrument – TPI). „Jeho cieľom je potlačiť neopodstatnené a nesystematické turbulencie predstavujúce vážnu hrozbu pre rovnomernosť vplyvov toho, čo robíme. Bol by som rád, aby sme ho nikdy nemuseli použiť, no uvidíme. Veľa bude závisieť od toho, ako vážne a zodpovedne sa vlády v Európe postavia k vyriešeniu prapôvodných príčin nerovnováh a fragmentácie. Ony majú v rukách kľúče od zapaľovania, oni musia konsolidovať, investovať do udržateľného rastu, do inovácií. Bez toho všetkého máme na krku zásadný problém,“ uzavrel Kažimír.