Krach bánk v USA vyvolal prudký nárast výberu peňazí klientov, ktorý je spôsobený často krízou dôvery: Keď vkladatelia veria, že ich peniaze už nie sú v danej banke v bezpečí, nasledujú hromadné výbery, čím sa strach z kolapsu premení na realitu. Výbery totiž prevážia to, čo banka dokáže oceniť.
Prvou bankou, ktorú táto skutočnosť položila na lopatky, bola americká kryptomenová banka Silvergate Capital, po nej nasledovala Silicon Valley Bank (SVB), ktorú zbankrotovalo množstvo a rýchlosť výberov zo strany klientov zameraných na startupy. Tretím najväčším krachom banky v histórii USA sa stala Signature Bank. Zatiaľ poslednou v poradí je First Republic Bank. Tá sa tiež stala obeťou toho istého úteku klientov, ktorý potopil jej amerických konkurentov, pričom jeden odhad potenciálneho odlivu vkladov bol 89 miliárd USD.
Banku sa pokúšalo zachrániť tucet amerických veriteľov a podporiť ju hotovosťou vo výške 30 miliárd USD. Ale spoločnosť, ktorá sa stará o technologickú elitu, klesla na historické minimum v dôsledku viacerých znížení ratingu.
Fed zvýšil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrtinu percenta napriek obavám z finančných otrasov
Inflácia, úrokové sadzby a otrasy startupov
Všetko to začalo prudkým zvyšovaním úrokových sadzieb, ktorým americký Federálny rezervný systém (Fed) reagoval na globálnu infláciu spôsobenú vojnou na Ukrajine. Dominový efekt, ktorý nasledoval, však presahuje obmedzenie inflácie. Zvýšilo to aj alternatívne náklady pre rizikových investorov, ktorí začali presúvať peniaze zo startupov do iných výnosnejších aktív. Keď rieka rizikového kapitálu vyschla, startupy sa obrátili na svoje peniaze v bankách a vymenili aktíva za hotovosť.
Keďže Silicon Valley Bank bola finančná inštitúcia zameraná na startupy, jej krach bol neodvrátiteľný. Na pokrytie výberov zo začiatku bola nútená uvoľniť svoje držané štátne dlhopisy s obrovskými stratami. To zničilo dôveru v banku a podnietilo významných investorov rizikového kapitálu, aby startupy, do ktorých investovali, opustili SVB. Len v jeden konkrétny deň vkladatelia vybrali 42 miliárd USD.
Aby sa zabránilo ďalším kolapsom bankového sektora, vláda USA rýchlo zasiahla. Založila novú finančnú inštitúciu, do ktorej presunula vklady, takže banka môže fungovať ďalej. Ale investori SVB, ktorým zostali v rukách akcie SVB obišli naprázdno.
Sucho vo financovaní v ekosystéme startupov dohnalo k zániku aj Signature Bank. Prijala vklady od spoločností spojených s kryptomenami, ktoré zase tvrdo zasiahol krach iného poskytovateľa kryptomien, Silvergate Capital.
Pád švajčiarskej legendy
Turbulencie nezažívajú však len americké banky. Dôveru klientov stratila i švajčiarska Credit Suiss. Na rozdiel od Signature Bank alebo SVB je Credit Suisse známou a rešpektovanou značkou aj za brehmi USA. Na konci roka 2022 banka zamestnávala na podporu svojich globálnych operácií viac ako 50 000 ľudí, vrátane 3 500 zamestnancov pracujúcich v Singapure.
Credit Suisse bola legendou medzi bankami a po desaťročia bola druhá najväčšia banka vo Švajčiarsku. Za posledné desaťročie ju však pochybný obchodný model a séria zlých rozhodnutí zvrhli z piedestálu privátneho bankovníctva do bodu, keď ho redaktorka britského týždenníka The Economist Alica Fulwoodová označila za „problémové dieťa globálneho bankovníctva“ .
Medzi jej prešľapy patrí bankrot Greensill, implózia amerického fondu Archegos a mozambický úplatkový škandál. Utrpela tiež veľkú ujmu na reputácii kvôli tvrdeniam, že pomáhala klientom vyhýbať sa daniam, podvádzala investorov, najímala súkromných detektívov, aby išli po bývalých manažéroch. Nepomohli jej ani odhalenia jej najbohatších klientov, ktorí boli zapletení do obchodovania s ľuďmi a prania špinavých peňazí.
Akcie Credit Suisse sa po oznámení prevzatia zo strany UBS prepadli o 63 percent, úrady majú obavy
Na veľkosti nezáleží
Legendárna Credit Suisse bola jednou z 30 bánk na celom svete, ktoré boli považované za príliš veľké na to, aby skrachovali. Bankrot však odštartoval hromadný výber koncom minulého roka, keď bohatí klienti a firmy vytiahli viac ako 100 miliárd USD. Posledným klincom do rakvy bol odchod vlastného najväčšieho akcionára. Saudská národná banka, ktorá vlastní takmer 10 percent, odmietla vložiť viac kapitálu napriek naliehavému úsiliu Credit Suisse získať finančné prostriedky.
Akcie Credit Suisse klesli o viac ako 30 percent na rekordných 1,56 švajčiarskych frankov, čo zhoršilo pokračujúci exodus zamestnancov a finančných prostriedkov klientov.
Posledná opona padla, keď bola švajčiarska vláda nútená zakročiť a zorganizovala fúziu s rivalom UBS (najväčšia švajčiarska banka) po tom, čo jej záchranné lano vo výške 54 miliárd USD nedokázalo banku oživiť.
Švajčiarska vláda sa obávala, že ak nechá Credit Suisse zlyhať, spustí to implózie v bankách po celom svete. Fúzia sa považovala za najlepší spôsob obnovenia dôvery. UBS teda neochotne pristúpila na kúpu svojho toxického staršieho brata tak lacno, ako sa len dá, vedomá si toho, že môžu nasledovať roky súdnych sporov zo strany rôznych zainteresovaných strán.
Uprostred manévrovania pri fúzii s UBS Credit Suisse odhaľuje, že odpísala 17 miliárd USD svojich dodatočných dlhopisov AT 1 na nulu.
Bude to finále sezóny?
Súvisia nedávne bankroty bánk? Áno, aj nie – jedno nevyhnutne nespôsobilo druhé, ale možno ho urýchlilo z hľadiska načasovania.
Na finančných trhoch je však stále veľa neistoty a ešte sa uvidí, ako sa veci v tomto roku vyvinú.
