Slovensko sa pri diskusiách o stave verejných financií často straší „gréckou cestou„. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) však nejde len o mediálnu metaforu, ale o reálnu paralelu, ktorá má aj svoju druhú, menej známu kapitolu.
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth a expert analytik verejných financií Martin Nevický upozorňujú, že príčiny súčasných slovenských fiškálnych problémov „pripomínajú príbeh Grécka“ a že podobne ako Atény v minulosti, aj Bratislava zatiaľ hľadá riešenia najmä vo zvyšovaní daní.
Skutočný vývoj v Grécku
Autori analýzy pripomínajú, že pojem „grécka cesta“ u nás zľudovel ako synonymum nezodpovedného hospodárenia. Skutočný vývoj v Grécku však podľa nich ukazuje, že krajina po rokoch tvrdých opatrení dokázala verejné financie stabilizovať a vrátiť ekonomiku na rastovú trajektóriu. Ozdravná liečba, hoci bolestivá, nasmerovala Atény k udržateľnejšiemu hospodáreniu.
Nemecko sa prebúdza, Slovensko dúfa. Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2026?
Grécko bolo nútené konať nárazovo, pod tlakom finančných trhov a medzinárodných inštitúcií, v čase globálnej finančnej krízy. Kombinácia chaosu a prudkého šetrenia spôsobila hlboký ekonomický aj sociálny otras. Slovensko je dnes v inej situácii. Jeho dlh síce rastie neudržateľným tempom, no krajina nekoná pod bezprostredným tlakom investorov. To jej dáva priestor na postupnejší a menej bolestivý ozdravný proces.
Samotné zvýšenie daní nestačilo
V posledných rokoch sa konsolidácia verejných financií na Slovensku opiera najmä o rast príjmov štátneho rozpočtu. Zvyšovanie daní však v prostredí spomaľujúcej ekonomiky neprináša taký efekt, aký by si vláda želala.
„Podobne ako Grécko, prvotne hľadáme riešenie najmä vo zvyšovaní daní, no efekt toho zatiaľ veľmi nevidno pre spomaľujúcu ekonomiku,“ konštatujú Horváth a Nevický. Otázkou preto zostáva, či sa ďalšia fáza konsolidácie presunie viac na výdavkovú stranu.
Príbeh Grécka ukazuje, že samotné zvýšenie daní nestačilo. V rokoch pred finančnou krízou sa grécky rozpočet z primárnych prebytkov prepadol do vysokých deficitov, najmä pre rast sociálnych výdavkov a platov vo verejnom sektore, pričom príjmy stagnovali alebo mierne klesali.
V prvej fáze ozdravovania do roku 2015 síce došlo k výraznému nárastu daňových príjmov, no prepad ekonomiky bránil tvorbe primárnych prebytkov. Obrat vo vývoji zadlženosti sa dostavil až po ďalšom, výraznejšom obmedzení sociálnych výdavkov a miezd verejných zamestnancov.
Opačná situácia
Dnes je situácia opačná. Grécko, kedysi označované za najväčšieho fiškálneho hriešnika eurozóny, hospodári tak, že bežné výdavky bez úrokov pokrýva z daňových príjmov a vytvára primárne prebytky. Zo série posledných kríz, teda pandémie, energetickej krízy či vysokej inflácie, vyšlo bez rozvratu verejných rozpočtov a dokonca dokázalo svoj dlh znížiť.
Rozpočtová rada neprišla s dobrou vyhliadkou, stav slovenskej ekonomiky nám nezávidia ani najbližší susedia
Slovensko prešlo podľa odborníkov opačným vývojom. Pozitívny trend spred pandémie sa nepodarilo udržať a verejný dlh v posledných rokoch výrazne vzrástol. Aj u nás sa hospodárenie za posledných sedem rokov posunulo z primárnych prebytkov do vysokých deficitov, predovšetkým v dôsledku rastu sociálnych výdavkov a miezd vo verejnom sektore. Paralely s gréckym vývojom pred krízou sú preto podľa autorov analýzy nápadné.
Alternatíva k výdavkovým škrtom
Ak by sa Slovensko rozhodlo pokračovať po „gréckej ceste“ v jej druhej fáze, po raste príjmov by mohlo nasledovať výraznejšie okresanie výdavkov. Grécko od roku 2015 znížilo sociálne výdavky o objem zodpovedajúci siedmim percentám svojich príjmov a výdavky na platy verejných zamestnancov o štyri percentá príjmov.
V slovenských podmienkach by to znamenalo približne 3,8 miliardy eur na sociálnych výdavkoch a 2,2 miliardy eur na mzdách, teda spolu asi šesť miliárd eur. To je suma, ktorá sa podľa odborníkov z NBS približne rovná dodatočnej konsolidácii potrebnej na to, aby sa dlh krajiny počas nasledujúcej dekády nasmeroval na klesajúcu trajektóriu.
Slovenská ekonomika stráca dych, RRZ znížila prognózu rastu a upozorňuje na vážne riziká
Alternatívou k výdavkovým škrtom sú ďalšie daňové opatrenia a efektívnejší výber daní. Aj tu však existujú limity, keďže vyššie daňové zaťaženie môže brzdiť ekonomickú aktivitu a oslabovať konkurencieschopnosť. Presný mix opatrení je v rukách politikov, no rozhodnutie o smere ozdravenia už nemožno dlhodobo odkladať.
Národná banka Slovenska zároveň pripomína, že ozdravené verejné financie sú iba jedným z pilierov úspešnej ekonomiky. Dlhodobá spokojnosť s vývojom krajiny bude závisieť aj od kvality vzdelávania, podpory inovácií a efektívnejšej verejnej správy. Grécka skúsenosť tak nemusí byť strašiakom, ale skôr varovaním, že zodpovednosť si napokon vyžiada konkrétne a často nepopulárne rozhodnutia.
