Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 0,32 % hrubého domáceho produktu, čo oproti poslednému plánu znamená navýšenie o 0,2 percentuálneho bodu. Ak by vláda nerobila žiadne zmeny, boli by sme pritom budúci rok v prebytku 0,6 % HDP.
Vláda poľavuje zo svojich rozpočtových cieľov, ktoré si stanovila vo vlani schválenom rozpočte. Hoci stále platí plán dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2020, budúcoročný schodok verejných financií by mal byť namiesto 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 percentuálneho bodu vyšší. Uvádza to ministerstvo financií v Programe stability na roky 2018 až 2021, ktorý bude posielať na posudzovanie do Bruselu.
Na nasledujúci rok tak bude naplánovaný schodok verejných financií na úrovni 0,32 % HDP a v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva vyrovnané hospodárenie verejnej správy. Dlh verejnej správy by mal podľa aktuálneho programu stability pokračovať v poklese z vlaňajších 50,9 % HDP postupne až na 43,3 % výkonu ekonomiky v roku 2021.
Bez pripravených zmien by sme boli v prebytku
Pellegriniho kabinet pritom prichádza s takýmito plánmi v čase, kedy ekonomika a najmä trh práce rozpočtu výrazne pomáha. Ministerstvo financií totiž v materiáli priznáva, že keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je Slovensko v rozpočtovom prebytku vyše 0,6 % HDP a prebytok v ďalších dvoch rokoch by narástol na 0,88 %, resp. 1,07 % HDP.
Kým v minulosti sme tak pri dosahovaní rozpočtových cieľov museli počúvať o nevyhnutných konsolidačných opatreniach, či už zvyšovaním príjmov alebo skresávaním výdavkov, tentokrát bude vláda na dosahovanie svojho cieľa potrebovať naopak zvýšiť výdavky o takmer 1 % HDP. Rezort financií totiž priznáva, že na strane príjmov žiadny rast vplyvom nových opatrení neočakáva. „Fiškálny rámec predpokladá vyššie výdavky oproti scenáru nezmenených politík na celom horizonte vo výške približne 1 % HDP,“ uvádza v programe stability ministerstvo s tým, že rastú najmä kapitálové výdavky a medzispotreba.
Porastú mzdy aj kapitálové výdavky
Rozpočtové mantinely na nasledujúce roky nastavené v programe stability tak podľa ministerstva financií už počítajú napríklad s rastom miezd pedagogických a odborných zamestnancov v školstve či rastom výdavkov v zdravotníctve. Počíta sa aj so zvyšovaním zdrojov na spolufinancovanie k eurofondom. Rásť by mali aj kapitálové výdavky. „Dodatočné výdavky predpokladá fiškálny rámec najmä na modernizáciu obrany vyplývajúce z medzinárodných záväzkov, opatrenia na podporu rastu a bližšie zatiaľ nešpecifikované opatrenia vlády,“ píše sa v materiáli.
Fiškálna expanzia by sa tak minimálne v najbližších troch rokoch mala pohybovať okolo úrovne 1 % výkonu ekonomiky. Podľa odhadov ministerstva financií by prijaté opatrenia mali v roku 2019 zvýšiť rast hrubého domáceho produktu o 0,5 percentuálneho bodu, v ďalších rokoch by ich vplyv mal byť na vývoj hospodárstva neutrálny.
