Slovenské verejné financie vstupujú do rokov 2026 až 2028 v stave, ktorý je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) výrazne horší, než predpokladá schválený štátny rozpočet.
Aktualizované hodnotenie RRZ, ktoré už zohľadňuje zmeny prijaté po schválení rozpočtu vládou aj parlamentom, najmä v oblasti energodotácií a obranných výdavkov, ukazuje, že deficit aj dlh budú v nasledujúcich rokoch rásť rýchlejšie a konsolidačné úsilie vlády zostáva nedostatočné.
Rizikom je slabší vývoj ekonomiky
Podľa RRZ môže schodok verejnej správy v roku 2026 dosiahnuť 4,4 % HDP, teda približne 6,2 miliardy eur, čo je o 0,3 percentuálneho bodu, respektíve 407 miliónov eur viac, než počíta vládny rozpočtový cieľ. Hoci ide o mierne zlepšenie oproti pôvodnému odhadu RRZ na úrovni 4,6 % HDP, toto zlepšenie je len dočasné. Spôsobené je najmä posunom dodávok vojenskej techniky, ktoré sa do deficitu započítajú až v čase dodania, no v ďalších rokoch povedú k vyšším výdavkom a opätovnému prehĺbeniu schodku.
Najvýraznejším rizikom pre rozpočet zostáva slabší vývoj ekonomiky, ktorý sa priamo premieta do nižších daňových a odvodových príjmov. RRZ odhaduje, že výpadok príjmov môže v roku 2026 dosiahnuť až 588 miliónov eur.
Daňové príjmy štátu vlani vzrástli o viac než dve miliardy eur, rozpočet ťahajú firmy a DPH
Rozpočet pritom vychádza zo starších, priaznivejších makroekonomických predpokladov zo septembra 2025, zatiaľ čo aktualizovaná prognóza RRZ už reflektuje zhoršenie ekonomického prostredia v druhej polovici roka 2025, slabší hospodársky rast a vyššiu infláciu. Tá by mala v roku 2026 dosiahnuť približne 3,5 %, pričom rast ekonomiky by mal zostať pod jedným percentom, a to v roku, ktorý je zároveň posledným rokom čerpania zdrojov z plánu obnovy.
Z pohľadu dlhodobej stability verejných financií prináša rozpočet len minimálne zlepšenie. Pozitívny príspevok k dlhodobej udržateľnosti dosahuje podľa RRZ len 0,1 % HDP, teda približne 99 miliónov eur, čo nemusí postačovať ani na medziročné zlepšenie tohto ukazovateľa.
Konsolidácia nesmie brzdiť hospodársky rast
Bez prijatia dodatočných opatrení by sa deficit po roku 2026 opäť zvýšil k úrovni okolo 5,5 % HDP a verejný dlh by v priebehu niekoľkých rokov akceleroval k hranici 70 % HDP, respektíve až na 74 % HDP do roku 2029. RRZ pritom upozorňuje, že dlh bude na celom horizonte prognózy výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy, a to napriek trom schváleným konsolidačným balíčkom.
Na splnenie vládneho cieľa znížiť deficit do konca volebného obdobia na 3,5 % HDP bude podľa RRZ potrebné prijať ešte opatrenia s vplyvom približne 1,9 % HDP, teda 2,8 miliardy eur. Ak by vláda chcela splniť pôvodný cieľ deficitu na úrovni 3 % HDP, rozsah dodatočných opatrení by sa zvýšil až na 2,4 % HDP, čo predstavuje približne 3,5 miliardy eur.
Audit štátnych dotácií odhalil slabiny systému, chýba funkčná centrálna databáza
RRZ zároveň zdôrazňuje, že pri výrazne oslabenej ekonomike by mala byť ďalšia konsolidácia nastavená tak, aby čo najmenej brzdila hospodársky rast, neoslabovala konkurencieschopnosť a neznižovala investičnú atraktivitu krajiny. Kľúčové je pritom aj maximálne využitie dostupných eurofondov, keďže po roku 2026 sa tento zdroj výrazne obmedzí.
Za problematické považuje RRZ aj nastavenie fiškálnych pravidiel. Výdavkové pravidlá sú podľa nej v najbližších rokoch príliš voľné, a to aj v dôsledku uplatnenia únikovej klauzuly na obranné výdavky, takže samy o sebe nedokážu zabezpečiť dostatočné ozdravovanie verejných financií.
Rozpočet s nerastúcimi výdavkami
Na druhej strane dlhová brzda môže už v roku 2027 vyžadovať prípravu rozpočtu s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a s nerastúcimi výdavkami vrátane samospráv. „Schválenie takéhoto rozpočtu by predstavovalo pre ekonomiku zásadný negatívny šok, keďže deficit sa počas obdobia výnimky výraznejšie neznížil a ostáva veľmi vysoký,“ upozorňuje RRZ.
Kamenický sa prepočítal, daňové príjmy výrazne zaostali a ďalšia konsolidácia bude musieť byť ešte väčšia
Riziká pre pokračovanie konsolidácie sa podľa Rady zvyšujú aj z politického hľadiska. „Rizikom pre pokračovanie v konsolidácii je správanie vlád a parlamentu vo volebnom roku, v ktorom sa nezvyknú uskutočňovať konsolidačné opatrenia. Doterajšie tri konsolidačné balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu, keďže boli sprevádzané prijímaním nových výdavkových titulov a časť opatrení je len dočasná,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.
Zároveň dodal, že pri slabo rastúcej ekonomike je obzvlášť dôležité ozdravovať verejné financie spôsobom, ktorý nezhoršuje konkurencieschopnosť krajiny.
