Bezmála polovica budúcoročného štátneho rozpočtu je vyčlenená na štyri kľúčové verejné politiky, ktorými sú sociálna a environmentálna oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo.
V stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktoré predkladá parlamentu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, kontrolóri upozorňujú na výrazné zaťažovanie rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Objem verejných zdrojov len na starobné dôchodky presahuje v roku 2025 sumu 10 miliárd eur. Štát preto bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou 2,75 miliardy. Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur.
Historicky najnižšia miera nezamestnanosti
NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre jeho vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých objem dosahuje v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie výdavky ako v 2023, dokopy dosiahnu úroveň 560 miliónov eur.
Úroveň zadlženia verejného sektora je rizikom, podľa NBS ho však zmierňuje prijatý konsolidačný balík
„Slovensko má historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, a s tým je spojený významný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113-tisíc ľudí zo zahraničia vypĺňa kritickú medzeru na národnom trhu práce. Tieto údaje by mali rozhýbať kompetentné inštitúcie, aby zásadným spôsobom upravili pravidlá odchodu do predčasného dôchodku,“ konštatuje predseda Ľ. Andrassy.
10 miliárd na zdravotníctvo
Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer 10 miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 %. Výrazne však za ostatné roky stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení, zo 48 % v roku 2018 až na 62 %, pričom výkonnosť jednotlivých nemocníc nedosahuje podľa NKÚ ani predkovidovú úroveň.
Národní kontrolóri pri nedávnej kontroly koncových štátnych nemocníc zistili, že v ostatných rokoch ide v priemere 80 % z výnosov od poisťovní na osobné náklady, čo v konečnom dôsledku ide na úkor prevádzky a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Dlhy štátnych nemocníc
Kontrolný úrad opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovni. Modernizačný, investičný dlh nemocničných budov je odhadovaný na niekoľko stoviek miliónov eur.
Napríklad univerzitná nemocnica v bratislavskom Ružinove má opotrebovanosť svojich objektov už na úrovni 84 %. V zdravotníctve chýba 850 všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Zásadným problémom podľa kontrolórov je aj fakt, že štát v porovnaní s ekonomicky aktívnymi obyvateľmi platí za svojich poistencov 3,5-krát menej na zdravotných odvodoch.
Slovensko začne od 17. novembra fungovať na sekeru, podľa analytikov je to dôsledok vysokých verejných výdavkov
Kým aktívni obyvatelia platia priemerne 215 eur mesačne, štát za svojich poistencov platí 60 eur, pričom poistencov štátu je viac ako polovica (56 %). V oblasti školstva upozorňuje NKÚ na skutočnosť, že vláda si neplní svoj záväzok každoročného rastu platov zamestnancov v tomto rezorte.
Pokles učiteľských platov
V roku 2024 nedošlo k valorizácii učiteľských platov a mzdy v slovenskom školstve nebudú valorizované ani v roku 2025, dokonca hrozí pokles reálnych platov zamestnancov školstva o takmer 5 %. Reálne platy učiteľov klesnú na úroveň roku 2022. Ani v environmentálnej oblasti si Slovensko neplní európske záväzky pripojiť na kanalizačnú sieť každú aglomeráciu nad 2000 obyvateľov.
Záväzok z roku 2015 sa nám stále nepodarilo dosiahnuť, keďže stanovenú hranicu pripojenia na systém verejných kanalizácií dosiahlo iba 53 z celkovo 356 aglomerácií. Verejná kanalizácia nie je dostupná pre viac ako 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. NKÚ svojou kontrolnou činnosťou dlhodobo upozorňuje na modernizačný dlh vo vodárenstve, ktorý dosahuje úroveň 10 miliárd eur.
Nárast miery chudoby
Novým, významným rizikom je podľa kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska. Podľa Národného programu reforiem SR je cieľom vlády znížiť úroveň sociálneho vylúčenia na 13,6 % v roku 2030. V súčasnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 %, teda vyššia ako pred desiatimi rokmi.
Rast cien potravín nezastavuje. Októbrová inflácia prekonala predikcie
„Do pásma chudoby sa v ostatných troch rokoch prepadá čoraz viac obyvateľov, ohrozených je až 940 tisíc ľudí. Sociálna chudoba pritom najmä ohrozuje viacdetné mladé rodiny, neúplné rodiny, ale i zdravotne znevýhodnených spoluobčanov. Najvážnejšie riziká sú v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, kde riziká chudoby môžu negatívne dopadnúť na každého štvrtého občana,“ priblížil na záver Ľ. Andrassy.
