V súčasnosti všetci vnímajú, že vývoj cien má ďaleko od stabilného. Preto Európska centrálna banka (ECB) podľa ekonomického analytika Tatra banky Borisa Fojtíka zdvíhaním úrokových sadzieb mení prostredie, v ktorom fungujú komerčné banky. Klienti tieto zmeny pociťujú najmä ako nárast sadzieb na úveroch.
Úroková sadzba vzrastie od nového roka
Cieľom zmeny úrokového prostredia je podľa analytika dosiahnutie nižšieho dopytu a tým pádom aj nižšieho dodatočného tlaku na rast cien, ktorý je primárne spôsobený rastom cien energií. „Ak to veľmi zveličím, aby začali úroky opäť klesať, musia najprv zastaviť infláciu a dosiahnuť svoj vrchol,“ povedal Fojtík.
Iba na dve percentá Slovákov nemá inflácia žiadny vplyv, „kúpiť teraz a zaplatiť neskôr" môže viesť k problémom
Prognóza Raiffeisen Research predpokladá, že základná úroková sadzba ECB vzrastie začiatkom roka 2023 na úroveň troch percent. „To je úroveň, ktorá by mala mať na ekonomiky eurozóny negatívny efekt, čo sa týka ekonomického rastu, zároveň pozitívny, čo sa týka zastabilizovania cenovej hladiny. Akonáhle sa inflácia začne približovať cieľu ECB, dá sa očakávať aj pokles sadzieb,“ hovorí analytik.
Dlhodobá prognóza
Na prognózovanom horizonte do konca roka 2025 očakáva, že základná sadzba by sa mala dostať naspäť na súčasnú úroveň, ktorá predstavuje dve percentá. Tá je vnímaná podľa neho ako rovnovážny stav, kedy menová politika nepodporuje, ale ani nebrzdí ekonomický vývoj.
„Zároveň však treba povedať, že na takto dlhú prognózu treba pozerať ako na scenár bez dodatočných extrémnych neočakávaných vplyvov. Posledné tri roky nám však dávajú jasne najavo, že opatrnosti a obozretnosti nie je nikdy dosť,“ skonštatoval Fojtík.
Ak by sme sa však mali dostať na úroveň sadzieb z predošlej dekády, museli by sme podľa neho opäť zažiť bezprecedentný ekonomický šok. Ten by priniesol významný ekonomický pokles, nárast nezamestnanosti a prípadne defláciu. „Myslím, že za to nám to nestojí,“ uzavrel Fojtík.
