Takmer každý druhý človek žije z mesiaca na mesiac bez toho, aby si dokázal vytvárať peňažnú rezervu. Inkasná spoločnosť EOS KSI Slovensko si dala vypracovať reprezentatívny prieskum o finančných problémoch, ktoré riešia obyvatelia Slovenska.
„Až 41,7 percenta opýtaných uviedlo, že nemajú žiadne úspory,“ konštatuje riaditeľ spoločnosti EOS KSI Slovensko Peter Dvornák. Dáta z prieskumu ukazujú, že medzi ľuďmi, ktorí nedokážu ušetriť ani euro, sú najmä tí, ktorí mali alebo majú požičané peniaze a majú osobnú skúsenosť s neschopnosťou splácať svoje dlhy.
Reprezentatívna vzorka žien do 49 rokov
V tej vzorke opýtaných, čo nemajú žiadne úspory, sa nachádzajú najmä ženy vo veku 34-49 rokov. Sú to ľudia s najnižším vzdelaním bez maturity, ide o obyvateľov Banskobystrického, Trenčianskeho, Žilinského a Košického kraja, ľudí z nízkych príjmových kategórií, samoživiteľov, ľudí žijúcich s rodinou, samostatne žijúcich ľudí a ľudí z viacgeneračných domácností.
Slovenská sporiteľňa a VÚB banka majú od júla nové cenníky bankových poplatkov. Za čo si klienti priplatia?
Taktiež ide o ľudí, ktorí majú požičané peniaze v súčasnosti a tých, ktorí v minulosti alebo súčasnosti zažili neschopnosť splácať svoje dlhy. Naopak, úspory majú podľa prieskumu častejšie muži, ľudia s vysokoškolským alebo úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou, tí ktorí žijú v Prešovskom a Trnavskom kraji, ľudia žijúci v páre.
Čo znamená „mať úspory“?
A sú to aj tí, ktorých osobný príjem prevyšuje tisíc eur mesačne, v súčasnosti nemajú požičané peniaze, a tí, ktorí v minulosti dokázali svoje pôžičky platiť načas. Prieskum ukázal aj ďalší zaujímavý fenomén. Ide o to, čo si pod pojmom „mať úspory” predstavujeme. Pätina respondentov na otázku
„Ak máte úspory, tak v akej výške“ odpovedala, že má usporených menej ako tisíc eur. Najväčšia časť, až tretina respondentov, má finančnú rezervu 1 000 až 5 000 eur. Päť až desaťtisíc eur má ušetrených 19 percent respondentov. Viac ako 50-tisíc eur má usporených len 2,6 percenta opýtaných.
Aké parametre musíte brať do úvahy pri výpočte dôchodku? (rozhovor)
Podľa dát je finančná situácia respondentov oproti roku 2023 horšia. Štyria z desiatich opýtaných deklarujú, že sa majú horšie ako pred rokom. Nadpriemerne často ide o ženy, ľudí vo vyššom veku, a ľudí s nízkymi príjmami.
Zmena finančnej situácie u Slovákov
Horšie ako priemer v rámci prieskumu sa majú najčastejšie ľudia z Bratislavského, Košického, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, vo vekovej kategórii od 50 do 65 rokov deklaruje zhoršenie svoje životnej situácie až každý druhý človek.
Kedy založiť dieťaťu prvý bežný účet?
Iba necelých 15 percent opýtaných na otázku „Ako vnímate svoju finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom“ uviedlo, že je lepšia. Ide častejšie o mužov, ľudí vo veku 18 až 33 rokov, ľudí s vysokoškolským vzdelaním, a tých, ktorí zarábajú viac ako tisíc eur a bývajú u rodiny bez toho, aby sa podieľali na nákladoch na bývanie.
