- aktualizované 18. marca, 16:00
Slovensko opäť predávalo dlhopisy. V pondelkových aukciách štyroch emisií štátnych bondov investori nakúpili slovenské cenné papiere za 606,2 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol 1,62 mld. eur.
Aukcie budú pokračovať v utorok nekonkurenčnou časťou, kde budú môcť investori nakúpiť slovenské štátne dlhopisy ešte za 31,3 mil. eur. Vyplýva to z údajov zverejnených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Grécko platí menej
Najvyššiu sumu v pondelkových aukciách štát získal predajom dlhopisov splatných v júni 2027, a to 206,2 mil. eur. Druhý najvyšší predaj zaknihovali dlhopisy splatné vo februári 2035 v sume 194 mil. eur. So sumou 162,2 mil. eur nasledovali dlhopisy splatné vo júni 2033.
Slovensko predalo desaťročné štátne dlhopisy za tri miliardy eur
Ďalej to boli ešte dlhopisy splatné v októbri 2032 s predajom v objeme 43,8 mil. eur. Priemerný ročný akceptovaný výnos sa v závislosti od druhu emisie pohyboval od 3,29 % do 3,8 %.
„Požičiavame si najdrahšie v eurozóne. Zhruba s dva až trojnásobnou rizikovou prirážkou ako naši susedia v Rakúsku. Grécko platí za desaťročné riziko menej ako Slovensko,“ povedal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Na účet štátu príde menej
Štát od začiatku roka predal dlh asi za 7,1 mld. eur. Vzhľadom na to, že niektoré dlhopisy sa predali s veľkým diskontom, tak na účet mu príde o niečo menej. Zatiaľ je to podľa Gábriša asi 6,4 mld. eur, resp. zhruba 64 % celoročného plánu. Ten na konci vlaňajška stanovil objem celoročných pôžičiek za 10 mld. eur.
No vzhľadom na tempo výpožičiek, rastúce riziko ďalších rozpočtových výdavkov, ale aj riziko poklesu ratingu to bude podľa analytika pravdepodobne okolo 11 až 13 mld. eur. Pôjde tak zrejme o najvyššiu sumu od pandemického roku 2020. Vtedy to bola suma 13,2 mld. eur.
Pomáha nám ECB
Štát si musí podľa Gábriša požičať na splatný dlh, ako aj tohtoročnú rozpočtovú sekeru, ktorá je najvyššia spomedzi krajín EÚ. Väčšina dlhu je splatná v najbližších ôsmich rokoch.
Minister Kamenický pripravuje konsolidačné opatrenia za 1,5 miliardy eur, plánuje ich predstaviť v prvom polroku
Preto sa nám značná časť dlhu „predraží“, keďže teraz ho už musíme refinancovať za vyššie úrokové sadzby aktuálne platné na trhu.
„Zatiaľ nám ešte pomáha nákupmi dlhopisov ECB, ale budúci rok sa to už definitívne končí,“ upozorňuje Gábriš.
Potrebujeme dôveryhodný plán
Slovensko by preto potrebovalo podľa neho dôveryhodný plán na „zakopanie“ rozpočtovej sekery a zvrátenia výhľadu rastúceho dlhu v ďalších rokoch. Naliehavosť problému totiž bude stále väčšia s rastúcou intenzitou starnutia populácie. A potrebné to bude aj na zvrátenie rizika medzigeneračného napätia.
Počet ľudí v dôchodku totiž bude rásť rýchlejšie s tým, ako budú starnúť populačne silné ročníky, tzv. husákove deti alebo generácia „sedemdesiatych“. Pomer medzi mladými prispievajúcimi do priebežného systému a staršími čerpajúcimi z neho sa bude nezvratne meniť.
„Žiaľ, časť mladšej populácie sa to rozhodla riešiť odchodom za štúdiom a prácou. Tento dlhodobý únik mozgov sa nám však môže vrátiť ako bumerang,“ dodal Gábriš.
