Slovenská ekonomika síce zatiaľ odoláva recesii, no analytici sa zhodujú, že krajina sa ocitla v nebezpečnom cykle zadlžovania, bez jasnej vízie, ako sa z neho dostať.
Kým svetová ekonomika má rásť približne o tri percentá, eurozóna dosiahne len tretinu tohto tempa. A Slovensko, ktoré sa na ňu silno viaže, čaká podľa odborníkov spomalenie rastu aj ďalšie kolo konsolidácie verejných financií.
Viaceré problémy slovenskej ekonomiky
Ako povedal ekonomický analytik Tatra bankyJuraj Valachy, rast eurozóny by mohol v budúcom roku dosiahnuť 1,4 percenta, neskôr možno až dve percentá. Inflácia sa podľa Valachyho stabilizovala na úrovni dvoch percent, čo je aj cieľ Európskej centrálnej banky.
Štátny rozpočet opäť rozdelil politikov. Karas zákon roka obhajuje, Hajko pripomína enormný rast dlhu
„Základné úrokové sadzby by mali byť stabilné na úrovni dvoch percent, pokiaľ neprídu šoky na trhy,“ skonštatoval Valachy. Hypotekárne sadzby podľa neho už zrejme dosiahli svoje dno. Slovenská ekonomika má viaceré problémy. Kľúčovým z nich je podľa Valachyho slabý prílev investícií.
„Bez investícií Slovensko nevie budovať novú priemyselnú výrobu. Polovičný prílev investícií je citeľný na priemysle aj na raste platov,“ upozornil analytik. Spomalenie vidí aj v porovnaní s okolitými krajinami. Kým Česko či Maďarsko dokázali prilákať nové projekty a odpútať sa od závislosti na Nemecku, Slovensko ostalo naviazané na nemecký priemysel, ktorému sa veľmi nedarí.
Konsolidačné balíčky nepriniesli očakávaný efekt
Pozornosť sa sústreďuje aj na verejné financie. Kým eurozóna má priemerný deficit tri percentá HDP, Slovensko hospodári so schodkom päť až šesť percent.
Urobili sme husársky kúsok, skonštatoval po schválení štátneho rozpočtu premiér Fico – VIDEO
„Nie je dôvod na skepsu, sú krajiny s podobnými problémami,“ konštatuje Valachy, no dodáva, že slovenské konsolidačné balíky zatiaľ nepriniesli očakávaný efekt.
„Urobil sa prvý konsolidačný balík a deficit verejných financií vzrástol. Pri druhom balíku deficit zrejme nepatrne klesne. Pri treťom sa očakáva tiež len mierny pokles,“ povedal Valachy.
Krajina potrebuje dlhodobú stratégiu
Problémom je podľa Valachyho najmä rast výdavkov. „Na vine sú nové výdavky štátu, ako napríklad navyšovanie miezd či trináste dôchodky. Udržanie nízkych cien energií nás zatiaľ stálo 5,5 miliardy eur,“ upozornil.
Slovensko tak podľa neho potrebuje dlhodobú stratégiu a trvalé efekty v rámci príjmov a výdavkov. „Boríme sa z roka na rok a krajina sa nikam nepohla. Chýba väčšia politická odvaha na riešenie situácie,“ hovorí Valachy.
Príklad zo Švédska
Na potrebu odvahy a systémového prístupu upozorňuje aj Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Ako pozitívny príklad uviedol švédsku reformu spred troch desaťročí, ktorá krajinu vytiahla z hlbokej fiškálnej krízy.
Parlament schválil zákon roka, Slovensko čaká takmer šesťmiliardový deficit - VIDEO
„Deficit verejných financií bol vtedy 11 % HDP, nezamestnanosť sa za tri roky takmer strojnásobila. Po prijatí konsolidačných balíkov však Švédsko dosahovalo prebytky,“ priblížil Laznia.
Kľúčom k úspechu bola kombinácia politickej zhody, načasovania a odvahy konať. „Konsolidácia sa uskutočnila hneď v prvom roku vládnutia, dva mesiace po nástupe novej vlády,“ dodal.
Zásady úspešnej fiškálnej disciplíny
Podľa Lazniu sa úspech fiškálnej disciplíny opiera o štyri zásady. „Prvým bodom je existencia silných fiškálnych pravidiel, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť krajiny a vytvárajú stabilitu,“ uviedol.
Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii, podľa analytika máme najrýchlejšie zadlžovanie sa od pandémie
Druhým je zameranie na výdavkovú stranu rozpočtu. Teda na škrty, nie na zvyšovanie daní. Ak sa dane predsa len zvyšujú, mali by sa týkať spotreby či majetku, nie práce či podnikania.
Tretím princípom je vhodné načasovanie, ideálne hneď po voľbách, keď má vláda najväčšiu legitimitu konať. A štvrtým kľúčovým faktorom je otvorená komunikácia s verejnosťou. „Nemôžete hovoriť, že konsolidácia nebude bolieť, lebo bolieť bude. Ale treba vysvetliť, že je nevyhnutná,“ uzavrel Laznia.
