Európska ekonomika stojí pred zásadnou výzvou. Ak chce dobehnúť Spojené štáty a udržať krok s rýchlo sa meniacim svetom, musí ročne investovať o 750 až 800 miliárd eur viac než v súčasnosti. Vyplýva to z uznesenia Európskeho parlamentu o investíciách, konkurencieschopnosti a vzniku Únie kapitálových trhov, ktoré čerpá z takzvanej Draghiho správy.
Problémom je finančná gramotnosť
Podľa Patrika Kindla z Finaxu je kľúčom k naplneniu tejto vízie mobilizácia úspor domácností, ktoré v súčasnosti nepracujú, pretože ležia na bežných účtoch a postupne strácajú hodnotu.
„Európa musí naučiť svojich občanov, že peniaze, ktoré stoja, neprodukujú hodnotu,“ hovorí Kindl. Práve nízka úroveň finančnej gramotnosti je podľa neho jedným z hlavných dôvodov, prečo európska ekonomika zaostáva za americkou.
Dátový prehľad Monitor finančnej gramotnosti Európskej komisie za rok 2023 ukazuje, že vysokú úroveň finančných vedomostí má len 18 % obyvateľov EÚ. Tento deficit sa následne odráža v správaní domácností. Európania preferujú hotovosť a bankové vklady, ktoré neprinášajú výnos.
Slováci siahajú po pôžičkách aj na dovolenky, odborníčka varuje pred pascou
Z údajov Eurostatu vyplýva, že až v 11 krajinách EÚ tvoria vklady a hotovosť najväčšiu časť finančného majetku obyvateľov. V priemere držia Európania 31 % svojho majetku v tejto forme, zatiaľ čo v USA je to len 12 %. Tento rozdiel presne vystihuje jadro problému. Američania sú ochotní riskovať, investovať do firiem a kapitálových trhov, čím podporujú rast a inovácie. Európania naopak nechávajú svoje úspory ležať nevyužité.
„Ak by tieto peniaze pracovali, pomohli by vytvárať pracovné miesta, posilnili by ekonomiku a z dlhodobého hľadiska aj zvýšili reálne mzdy,“ zdôrazňuje Kindl.
Európsky biznis je menej flexibilný
Paradoxom je, že Európania investujú približne 300 miliárd eur ročne mimo EÚ, prevažne do Spojených štátov. Cieľom novej politiky však je, aby kapitál ostával doma, teda v európskych podnikoch, inováciách a obrane. Zároveň sa má zmeniť spôsob, akým sa firmy financujú. V Európe sa až 70 % spoločností spolieha na bankové úvery, zatiaľ čo v USA čerpá kapitál z trhov 77 % firiem. Tento rozdiel spôsobuje, že európsky biznis je menej flexibilný a zraniteľnejší v čase kríz.
Za nedostatkom investičnej kultúry je podľa odborníka najmä slabé finančné vzdelanie. Mnohí občania nerozumejú, ako funguje investovanie, obávajú sa rizika a dávajú prednosť krátkodobým riešeniam.
To sa prejavuje nielen v nedostatku investícií do ekonomiky, ale aj v nepripravenosti na dôchodok. Nízka ochota investovať dlhodobo brzdí rozvoj programov ako európsky tretí pilier PEPP, ktoré by mohli ľuďom zabezpečiť lepšiu budúcnosť.
Ceny na Slovensku rastú rýchlejšie než v Nemecku či Španielsku, inflácia je druhá najvyššia v eurozóne
Na problém upozorňuje aj združenie obchodných a priemyselných komôr Eurochambers, podľa ktorého je finančné vzdelanie strategickou súčasťou hospodárskej politiky. Európska únia preto hľadá cestu, ako prepojiť finančnú edukáciu s regulačnými zmenami. Cieľom je zjednodušiť investičné produkty, zvýšiť ochranu investorov a dodať ľuďom väčšiu dôveru.
Podľa Patrika Kindla by sa k tejto iniciatíve malo aktívnejšie pridať aj Slovensko. „Ak chceme, aby ľudia investovali, musíme im to urobiť atraktívnejším. Cez daňové úľavy, stabilné prostredie a lepšie vzdelávanie,“ hovorí odborník z Finaxu.
Dodáva, že úloha štátu nespočíva len v regulácii, ale aj v dlhodobej práci s mladými ľuďmi. Finančná gramotnosť by podľa neho mala byť pevnou súčasťou výučby už na základných a stredných školách.
