Reformované európske fiškálne pravidlá mali po pandémii a po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine priniesť krajinám eurozóny realistickejší a odolnejší rámec na ozdravenie verejných financií. Nový systém, prijatý v roku 2024, už nestavia do centra pozornosti samotný deficit, ale maximálny povolený rast čistých výdavkov.
Cieľ však zostal rovnaký, teda dlhodobo stlačiť deficit pod tri percentá HDP a verejný dlh pod 60 percent HDP. V prípade Slovenska sa tento limit sleduje na štvorročnej trajektórii. Ako upozorňuje Michal Skopál z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), hoci rámec na papieri pôsobí jasne, jeho konkrétne nastavenie pre Slovensko je od začiatku príliš voľné.
Deficit okolo 5,3 percenta HDP
Doterajší vývoj podľa rady ukazuje, že samotné pravidlo rastu čistých výdavkov nevedie k reálnemu ozdraveniu verejných financií. Nezabezpečí ani pokles deficitu pod tri percentá HDP, ani stabilizáciu dlhu pod hranicou 60 percent.
Vláda pravidlá formálne prijala schválením Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu na roky 2025 až 2028, ktorý následne odobrila Rada EÚ. Prvé hodnotenie plnenia zo strany Európskej komisie sa očakáva na jar 2026. Už dnes je však zrejmé, že Slovensko môže európske pravidlo splniť aj pri veľmi vysokých deficitoch.
Z najväčšieho hriešnika eurozóny sa stala rozpočtovo zodpovednejšia krajina. Je „grécka cesta“ skutočným strašiakom pre Slovensko?
Podľa aktuálnych odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa deficit v roku 2027 mohol bez dodatočných opatrení pohybovať okolo 5,3 percenta HDP a pravidlá by formálne umožnili aj úroveň blízku šiestim percentám.
Tri hlavné faktory
Inými slovami, európsky rámec v súčasnom nastavení nevyžaduje, aby Slovensko pokračovalo v konsolidácii aj v čase, keď deficit zostáva výrazne nad bezpečnou úrovňou. Pri takomto vývoji by sa rast dlhu nezastavil, naopak, podľa odhadov by v roku 2028 presiahol 70 percent HDP a rástol by aj ďalej.
Nelegálny hazard a verejné financie: Slovensko každoročne prichádza o desiatky miliónov eur na daniach
To je v priamom rozpore s hlavným cieľom pravidiel stabilizovať dlh pod 60 percentami HDP, ale aj s deklarovaným cieľom vlády stabilizovať verejný dlh. Ak chce vláda naplniť vlastné záväzky, bude musieť ísť nad rámec minima, ktoré od nej vyžaduje európsky systém. Znamená to prijať dodatočné konsolidačné opatrenia, realistickejšie ekonomické predpoklady a posilniť národný fiškálny rámec.
Za súčasným stavom stoja podľa rozpočtovej rady tri hlavné faktory. Prvým je nerealistické očakávanie rastu príjmov verejnej správy. Európska komisia vychádzala z predpokladu, že príjmy budú v strednodobom horizonte rásť tempom potenciálneho HDP.
Riziko priznalo aj ministerstvo financií
Realita je však odlišná. Najmä spotrebné dane a nedaňové príjmy nereagujú na rast ekonomiky plne elasticky, a ich podiel na HDP tak postupne klesá. V roku 2024 sa podiel príjmov na HDP medziročne znížil o 0,8 percenta HDP a trend mal pokračovať aj v ďalších rokoch. Príliš optimistický predpoklad tak vytvoril dojem rýchlejšieho ozdravovania, než aké zodpovedá skutočnosti.
Rada na tento nesúlad upozorňovala už pri príprave plánu, pričom samotné ministerstvo financií existenciu rizika priznalo. Predpoklady sa však do prísnejšieho nastavenia pravidla nepremietli. V praxi sa tak ukazuje, že spoliehanie sa na dobrovoľné sprísnenie fiškálneho rámca na národnej úrovni sa v prípade Slovenska nenapĺňa.
Druhým problémom je absencia korekcie pravidla pri nenaplnených makroekonomických predpokladoch. Maximálny rast čistých výdavkov bol pre rok 2024 stanovený pri očakávanom raste cien na úrovni 5,7 percenta. Skutočný rast cien však dosiahol len 3,8 percenta.
Zmiernenie fiškálneho rámca
Keďže pravidlo túto odchýlku nezohľadnilo, už v prvom roku jeho uplatňovania vznikol priestor na voľnejšiu fiškálnu politiku v ďalších rokoch. Tretím faktorom je aktivácia národnej únikovej klauzuly pre obranné výdavky v roku 2025.
Reaguje na zhoršené bezpečnostné prostredie, no v slovenskom prípade zároveň prináša dodatočné uvoľnenie pravidla. Vzhľadom na časový nesúlad medzi rozhodnutím o obranných projektoch a ich realizáciou umožňuje klauzula pri súčasných očakávaných výdavkoch na obranu dodatočné uvoľnenie v priemernej výške 0,6 percenta HDP ročne v rokoch 2025 až 2028.
V kombinácii s už tak voľným základným nastavením ide o ďalšie výrazné zmiernenie fiškálneho rámca. Výsledkom je situácia, v ktorej môže Slovensko pravidlá plniť „na papieri“, no jeho fiškálna pozícia sa reálne nezlepšuje.
Operatívne pravidlo riadenia rozpočtu
Európske pravidlá tak samy osebe nestačia. Zodpovednosť za stabilizáciu verejných financií zostáva na národnej úrovni. Ak by prišlo ďalšie uvoľnenie aj tých cieľov, ktoré si vláda nastavila prísnejšie, premietlo by sa to do vyšších deficitov a rýchlejšieho rastu dlhu.
To by obmedzilo schopnosť krajiny reagovať na budúce krízy a zvýšilo riziká pre verejné financie, s priamym dopadom na životnú úroveň obyvateľov. Slovensku dnes zároveň chýba operatívne pravidlo riadenia rozpočtu ukotvené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré by systematicky smerovalo k dlhodobej udržateľnosti. Bez neho zostáva fiškálna disciplína viac otázkou politickej vôle než pevného rámca.
