Hoci USA nepatria k hlavným obchodným partnerom Slovenska, otvorenosť našej ekonomiky a nízka diverzita exportu nás robia obzvlášť zraniteľnou krajinou v prípade zavedenia ciel vo svetovom obchode. Ako ďalej konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP), konečný dopyt z USA generuje približne 2,4 % slovenského HDP a 70-tisíc pracovných miest.
V prípade automobiliek ide až o 10 % pridanej hodnoty a 9-tisíc pracovných miest, ktoré sú naviazané na americký dopyt. Zavedenie osobitne vysokých ciel pre automobily by tak mohlo pre Slovensko predstavovať podľa IFP výrazný negatívny šok.
Ekonomický rast spomaľuje konsolidácia či externé faktory, podľa analytika by investície mohli priniesť pozitívny impulz
Slovenská ekonomika nie je výrazne ohrozená clami do USA na priamo, keďže priamo do USA smeruje len 4,5 % našich exportov. Napriek tomu, bližší pohľad podľa inštitútu odkrýva nezanedbateľné riziká plynúce z otvorenosti slovenskej ekonomiky a nízkej produktovej diverzity exportu. Slovensko je jedna z najotvorenejších ekonomík EÚ s podielom vývozov na HDP v posledných rokoch na úrovni približne 90 %. Pre porovnanie, najväčšie krajiny EÚ vyvážajú približne 30 % svojej výroby.
RRZ varuje pred dôsledkami obchodnej vojny, Trumpovu politiku prirovnáva k streleniu si do vlastnej nohy
Prípadné zavedenie plošných ciel by podľa IFP ovplyvnilo slovenskú ekonomiku nielen cez nižší priamy vývoz do USA, ale aj nepriamo cez dodávateľské reťazce v tretích krajinách s cieľovou stanicou v USA. Krajiny V4, Slovensko nevynímajúc, sú hlboko integrovanou súčasťou dodávateľských reťazcov nemeckých priemyselných podnikov, najmä automobiliek. Zavedenie ciel by teda podľa inštitútu znížilo nemecké vývozy do USA, čo by sa prejavilo aj na nemeckom dopyte po slovenských exportných produktoch.
