Nový výskum Inštitútu zmeny odhaľuje, že väčšina slovenských firiem nedokáže pracovať so zmenou systematicky a stále reaguje až na problémy, ktoré už vypukli. Až tri štvrtiny projektov zmien majú len taktický charakter, sú zamerané na okamžité prežitie alebo rýchle zvýšenie efektivity.
Skutočné transformácie, ktoré by firmám pomohli budovať odolnosť s predstihom, predstavujú len zlomok aktivít. Iba jedna z desiatich zmien je skutočne strategická. Aj preto kríza zostáva najčastejším spúšťačom zmien, hoci moderné organizácie vo vyspelých ekonomikách plánujú transformácie skôr preventívne.
Ilúzia krátkeho trvania a pokles motivácie
Firmy často predpokladajú, že zmena sa zmestí do horizontu šiestich až dvadsiatich štyroch mesiacov, čo si myslí 64 percent opýtaných. Realita však zvyčajne dopadne inak. Každá piata zmena nedospieva do plánovaného konca a zostáva rozpracovaná.
Slovensko financujú najmä peňaženky pracujúcich ľudí. V čom sa odlišujeme od zvyšku vyspelého sveta?
Dôvodom môže byť nejasné určenie cieľového stavu alebo chronická neschopnosť dotiahnuť transformačné projekty. Výskum navyše ukazuje, že po polroku nadšenie zamestnancov dramaticky klesá, najmä ak sa nedostavia hmatateľné výsledky. To predstavuje zásadný problém pre udržanie tempa zmien.
Nedostatok expertízy a preťažení lídri
Riadenie transformácií v slovenských firmách naráža aj na nedostatok odborníkov a jasného mandátu. V polovici prípadov vedie zmeny výlučne generálny riaditeľ alebo konateľ firmy, no len každá desiata organizácia má dedikovaného change manažéra. Zakladajúca členka Inštitútu zmeny Dana Miňová tento model označuje za neudržateľný. „Lídri sú preťažení už samotným prevádzkovým riadením a často nemajú kapacitu ani na strategické úlohy, nieto ešte na riadenie komplexnej zmeny,“ upozorňuje.
Kým Európania investujú a bohatnú, Slováci šetria a inflácia im peniaze znehodnocuje
Keď sa podľa Miňovej zmeny ujme človek bez potrebnej expertízy, výsledkom býva zlyhávanie metodiky, nekonzistentné postupy a riziko, že transformácia uviazne v každodenných prevádzkových prioritách. Zarážajúce je aj to, že dôvera v lídrov býva často založená skôr na ich formálnej pozícii ako na skutočných zručnostiach.
Miňová pripomína, že výskum McKinsey z roku 2015 ukázal výrazný efekt správania lídrov, ak manažér osobne modeluje to, čo od ľudí požaduje, úspešnosť zmien sa môže zvýšiť až päťnásobne.
Komunikácia nestačí, dôležitá je jej kvalita
Aj keď firmy deklarujú, že o zmenách komunikujú pravidelne, frekvencia sama osebe nestačí. „Otázka totiž nie je ako často, ale ako efektívne,“ zdôrazňuje Miňová. Práve otvorená a konkrétna komunikácia zo strany seniorného manažmentu podľa globálneho výskumu McKinsey zvyšuje šancu na úspech až osemnásobne.
Na Slovensku však mnohé organizácie stále zápasia s chaosom v procesoch, 68 percent firiem nemá jasný plán riadenia zmien a striktne ho dodržiava len štyri percentá. Až dve tretiny organizácií preto siahajú po externej pomoci a len tretina zmien prebieha výlučne interne.
Strach zo zmeny a chýbajúca dlhodobá perspektíva
Výskum potvrdzuje dve kľúčové slabiny slovenských firiem, a to metodologickú naivitu a ilúziu rýchlej transformácie. Manažéri stále veria, že zmenu zvládnu rýchlejšie, než zodpovedá realite. Zároveň sa ukazuje, že krátkodobé víťazstvá môžu byť účinné, no ich efekt trvá len dovtedy, kým organizácia dokáže udržať tempo.
To sa podarilo len 40 percentám firiem. Najväčší strach zo zmeny podľa Miňovej prichádza najmä zdola a súvisí so stratou komfortu a pracovnej istoty. Firmy podľa nej stále vnímajú zmenu skôr ako hrozbu než ako investíciu do budúcej odolnosti. „Ak chceme, aby zmeny prinášali dlhodobé výsledky, potrebujeme profesionálne riadenie, jasnú metodiku a lídrov, ktorí idú príkladom, nielen o zmene hovoria,“ uzatvára.
Životné minimum sa vzďaľuje realite, sociálna ochrana potichu slabne
Výskum, ktorý prebiehal od júna do októbra, zhromaždil odpovede top manažérov, vlastníkov firiem, stredného manažmentu a špecialistov z malých, stredných i veľkých podnikov. Najsilnejšie zastúpené boli firmy z priemyslu a IT. Inštitút zmeny, ktorý za výskumom stojí, si kladie za cieľ profesionalizovať riadenie transformácií v slovenskom prostredí a pripomína, že úspešná zmena nevzniká len z procesov, ale predovšetkým z práce s ľuďmi.
