Pandémia COVID-19 priniesla v roku 2020 zásadné finančné výzvy, ktoré zasiahli väčšinu slovenských domácností. Najväčší tlak pocítili tí, ktorí mali úvery. Mnohí z nich preto siahli po možnosti odkladu splátok. Teda mimoriadnom opatrení, ktoré malo pomôcť prekonať obdobie neistoty.
Podľa analýzy vedúceho oddelenia makroekonomických analýz Národnej banky SlovenskaJána Beku a študenta Fakulty podnikania a ekonómie v Lausanne Petra Poláka, väčšina domácností túto pomoc využila rozumne a zodpovedne.
Krátke moratórium
Odklad splátok bol jedným z najrýchlejšie prijatých nástrojov na zmiernenie dopadov krízy. Na rozdiel od finančnej krízy z rokov 2008 a 2009 reagovali tentoraz vlády a centrálne banky bez zbytočných prieťahov.
„Moratórium bolo relatívne krátke, maximálne deväť mesiacov, no pre ľudí v období vysokej neistoty znamenalo veľkú úľavu,“ uviedli autori analýzy. Opatrenie bolo pritom nastavené tak, aby pomohlo predovšetkým tým, ktorí sa ocitli v reálnej finančnej tiesni, bez zbytočného zneužívania.
Pozor na meno pri bankovom prevode, európska novinka má zabrániť omylom aj podvodom
Z dát NBS vyplýva, že rozhodnutie odložiť si splátky nezáviselo od ekonomickej výkonnosti regiónu, ale skôr od individuálnej situácie domácností. Zaujímavosťou je, že ženy využili moratórium častejšie ako muži. Podľa analytikov to súvisí nielen s nižšími priemernými mzdami žien na Slovensku, ale aj s väčšou finančnou opatrnosťou a citlivejším vnímaním rizika. Najvyšší podiel žien, ktoré si odložili splátky, bol v najnižšej vekovej kategórii, teda v období, keď si väčšina Slovákov berie prvú hypotéku.
Slovenský hypotekárny trh ožíva, úvery rastú najrýchlejšie od roku 2022
U mužov dosiahla najvyššiu mieru prijatia moratória veková skupina 31 až 35 rokov. V tomto období bývajú často hlavnými živiteľmi rodiny, zatiaľ čo partnerka môže byť na materskej dovolenke. S pribúdajúcim vekom miera využitia moratória klesá, no medzi 51. a 55. rokom sa opäť mierne zvyšuje. Podľa autorov za tým možno hľadať nové finančné záväzky. Napríklad pomoc deťom pri bývaní alebo financovanie väčšieho domu.
Finančná úľava
Analýza NBS tiež odhalila, že domácnosti, ktoré odklad splátok využili, mali pred pandémiou vyššiu spotrebu a slabšie finančné rezervy. Ich výdavky prevyšovali výdavky tých, ktorí o odklad nepožiadali, približne o 15 až 20 percent.
Keď prišla pandémia, práve títo ľudia museli výraznejšie škrtať v rozpočtoch. Počas prvých mesiacov krízy sa ich spotreba prepadla, zatiaľ čo ostatní si dokázali zachovať stabilnú úroveň výdavkov. Situácia sa stabilizovala až v roku 2021, keď si klienti s moratóriom mohli dovoliť postupne zvyšovať výdavky.
365.bank sa ako jediná slovenská banková značka umiestnila v rebríčku TOP 50 Banking Brands od The Banker a Kantar BrandZ pre rok 2025
„Moratórium splnilo svoj účel. Poskytlo finančnú úľavu tým, ktorí to najviac potrebovali, a zabránilo masovému prepadu životnej úrovne,“ konštatujú Beka a Polák. Podľa nich navyše dáta naznačujú, že väčšina domácností využila ušetrené prostriedky zodpovedne. Nie na nadmernú spotrebu, ale na zvládnutie záväzkov a stabilizáciu rozpočtu.
Hypotéky padajú nižšie: čo sa skrýva za novou ponukou Tatra banky?
Autori však zároveň upozorňujú, že podobné opatrenia by mali byť využívané len v mimoriadnych situáciách, ako sú pandémia alebo veľké ekonomické šoky. „Ak by sa stali bežnou súčasťou krízového manažmentu, mohli by vytvoriť priestor pre morálny hazard. Teda stav, keď ľudia prestanú niesť zodpovednosť za svoje finančné rozhodnutia, pretože budú očakávať pomoc od štátu,“ dodávajú.
