Rast objemu vkladov v slovenských bankách pokračuje, pričom najvýraznejší nárast zaznamenávajú bežné účty. Stav eurových vkladov dosiahol ku koncu augusta 44,21 miliardy eur, čo je nárast oproti minuloročným 41,66 miliardy eur, informuje Národná banka Slovenska.
Od roku 2014, keď bol objem vkladov 25,49 miliardy eur, vzrástli vklady na bežných účtoch zo 11,29 miliardy eur na 28,52 miliardy eur.
Investičná gramatika by mohla priniesť lepšie finančné rozhodnutia
Analytik online investičnej platformy Portu, Marek Malina, upozorňuje na zmenu v správaní obyvateľov, ktorí sa po úpravách úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou čiastočne vracajú k termínovaným vkladom.
„V porovnaní s rokom 2022, keď slovenské obyvateľstvo malo na termínovaných vkladoch iba 7,5 miliardy eur, sme teraz svedkami výrazného nárastu. Napriek tomu Slováci stále držia viac peňazí na bežných účtoch než by bolo pre ich osobné financie vhodné,” vysvetľuje Malina.
Prečo sa sústrediť na maximálne možné zhodnotenie financií a nie iba na výnosy z investícií?
Investičná gramatika by mohla priniesť lepšie finančné rozhodnutia, najmä pri plánovaní dôchodku. Podľa analytičky WOOD & Company, Evy Sadovskej, by mali obyvatelia využívať výhody zloženého úročenia.
„Je v poriadku držať na bežnom účte základnú finančnú rezervu, ktorá by mala dosahovať výšku troj- až šesťmesačných výdavkov domácnosti. No odkladať si týmto spôsobom peniaze napríklad na dôchodok, prípadne deťom na osamostatnenie, nie je práve rozumné,” hovorí Sadovská.
Vzdelávanie v oblasti investičnej gramotnosti je kľúčové
Zložené úročenie, pri ktorom sa úroky pravidelne pridávajú k pôvodnému kapitálu, môže v dlhodobom horizonte podstatne zvýšiť výslednú sumu uložených prostriedkov. Odborníci zdôrazňujú, že vzdelávanie v oblasti investičnej gramotnosti je kľúčové.
Slováci podceňujú správu peňazí. Prečo sa oplatí prehodnotiť svoje sporiace účty?
„V tomto kontexte je smutné, že najmä mladí ľudia, ktorí majú na investovanie najviac času, zloženému úročeniu rozumejú najmenej, čo potvrdzujú aj výsledky Indexu investičnej gramotnosti. Celkovo mu rozumie iba 39 % Slovákov, pričom čísla sa postupne zhoršujú. Je preto nutné ľudí na tento fakt upozorňovať, pretože aj výsledky Indexu potvrdzujú, že najmä základné a stredné školy v omto smere svoju úlohu neplnia dostatočne,” dodáva na záver Sadovská.