Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva, že v tomto roku narastie hrubý dlh Slovenska na úroveň 56,9 % HDP, čo predstavuje 69 mld. eur.
Prudký rast nákladov na obsluhu dlhu
Vzhľadom na aktuálny trend verejných financií rada očakáva ďalší výrazný nárast dlhu, a to aj v prípade konsolidácie, ktorá by dosiahla 0,5 % HDP ročne.
V takomto scenári by dlh voči HDP dosiahol do konca riadneho volebného obdobia 63,9 % HDP, resp. 97 mld. eur. Zvýšený objem dlhu bude podľa rozpočtovej rady znamenať zvýšené náklady na úroky, teda obsluhu dlhu.
Zavedenie novej dane spôsobí opätovné zvyšovanie inflácie a poškodí najmä nízkopríjmové skupiny, upozorňujú zamestnávatelia
Okrem nárastu veľkosti dlhu už dochádza aj k významnému nárastu úrokových sadzieb, za ktoré si Slovensko požičiava. „Vďaka tejto kombinácii preto očakávame v najbližších rokoch prudký rast nákladov na obsluhu dlhu,“ konštatuje rada.
Výdavky na úroky
Zatiaľ čo tento rok sa vynaloží na splátky úrokov 1,2 mld. eur, teda 1 % HDP, v roku 2027 obsluha dlhu môže štát vyjsť až 2,5 mld. eur, resp. 1,6 % HDP.
Najvýznamnejšou príčinou takého vysokého nárastu výdavkov na úroky bude podľa RRZ nárast dlhu, ktorý nás vzhľadom na pretrvávajúce deficity bude čakať a zvýšené úroky, za ktoré budeme tento dlh emitovať na finančných trhoch.
Slovensko sa prepadá ku krajinám s horším ratingom. Škoda, že sa to nekričí nahlas na rokovaní vlády
„Deficity, ktoré očakávame v tomto volebnom období, počítame pritom s konsolidáciou 0,5 % HDP ročne, postupne vytvoria dodatočný dlh, ktorého úrokové náklady dosiahnu 980 mil. eur ročne,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Postupná splatnosť dlhopisov
Druhou významnou príčinou rýchleho nárastu nákladov na obsluhu dlhu bude podľa rady postupná splatnosť dlhopisov vydaných v minulosti a za oveľa lepších úrokových podmienok, než aké je možné získať dnes.
Deficit pod cieľom rozpočtu neznamená podľa RRZ priestor pre dodatočné výdavky a ďalšie opatrenia
Splatný dlh sa bude opäť refinancovať na finančných trhoch, no už za horších podmienok. Starý dlh s priemernou váženou sadzbou 2,8 % sa tak postupne bude preklápať do nového dlhu, kde však vzhľadom na podmienky na trhu rada očakáva priemernú váženú sadzbu už na úrovni 3,9 %.
Do konca roku 2021 dosahovali úroky na nový dlh úroveň okolo nuly, počas roku 2022 prudko rástli a v roku 2023 sa ustálili tesne pod 4 %.
