Ak má budúca vláda vytvoriť podmienky pre ozdravenie verejných financií, ktoré Slovensku umožnia vyhnúť sa „gréckej ceste“, mala by zmenami v oblasti daní uľahčiť firmám podnikanie a zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska.
Platiť dane je normálne
Radí to odborníčka na dane, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová. Podľa nej to znamená nezvyšovať cenu práce.
Tvrdí, že na zvyšovanie daňových príjmov je vhodné zdanenie spotreby kombinované s cielenou sociálnou pomocou ľuďom s najnižšími príjmami na kompenzáciu dopadov.
Čisté zárobky ľudí na Slovensku nie sú najnižšie v EÚ, do výpočtov Slovensko dodáva nesprávne dáta
Na Slovensku vo všeobecnosti neexistuje všeobecné povedomie o tom, že platiť dane je normálne. V tejto situácii sú podľa odborníčky daňové licencie efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ, aj ten v strate, platil aspoň minimálnu daň za služby štátu.
U živnostníkov by tento nástroj podľa Hallovej zmiernil súčasnú šedú ekonomiku, keď približne 80 % samostatne zárobkovo činných osôb vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody.
Ekonomicky férový spôsob
Ďalším možným krokom je zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša.
„Je to opatrenie, ktorého dopad môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou. Tým ide o ekonomicky férový spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu na plecia obyvateľov,“ tvrdí odborníčka.
Inflácia má podľa analytikov svoj vrchol už za sebou, dva faktory však budú jej pokles brzdiť
Za krok správnym smerom považuje aj tzv. zdanenie negatívnych externalít. „Príklad Rakúska ukazuje, že vyššie zdanenie rizikového správania sa s dopadom na rast výdavkov napríklad v zdravotníctve sa dá skombinovať s environmentálnymi daňami a poplatkami,“ povedala.
Ako príklad negatívnych externalít uviedla tabak, alkohol či vysoký príjem cukru a s tým súvisiace kardiovaskulárne ochorenia.
Rakúske príklady
Rakúsko pritom podľa Hallovej zaviedlo a postupne zvyšuje daň z CO2 pri fosílnych palivách a zároveň kompenzuje dopady adresnou sociálnou dávkou.
Ako akceptovateľný krok odborníčka vníma ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. To však má ísť podľa nej ruka v ruke s opätovným zavedením limitu pri zdravotných odvodoch.
Sociálna poisťovňa prepracovala návrh svojho rozpočtu, rekordnú pomoc požadovanú od štátu ešte viac zvýšila
„V súčasnej podobe ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí, kľúčových pre prechod na znalostnú ekonomiku,“ upozorňuje.
Aj zdanenie nehnuteľností podľa ich hodnoty je podľa nej rozumným krokom, o ktorom sa hovorí už roky a zatiaľ žiadna garnitúra naň nenašla odvahu.
Obchádzanie platenia
„Osobne nevidím problém prejsť hneď na hodnotové zdaňovanie, keďže existujú cenové mapy aj register nehnuteľností, podľa ktorých sa dá nastaviť metodika,“ tvrdí Hallová.
Napríklad Holandsko má zdaňovanie nehnuteľností postavené na ich trhovom ohodnotení s tým, že na prvú nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, je najväčšia daňová úľava a z každej ďalšej sa platí určené percento z trhovej hodnoty.
„A to bez ohľadu na spôsob využitia druhej a ďalšej nehnuteľnosti. Takto sa znižuje aj priestor na obchádzanie daní bez toho, aby štát musel napríklad dokazovať, či a aký máte výnos z prenájmu,“ radí.
Slováci majú takmer rovnaké obavy o budúci dôchodok ako Gréci
Odporúča tiež zrušenie rekreačných poukazov. „V prostredí rekordne vysokej ceny práce sú zamestnávatelia navyše zaťažení platením za poukazy, nehovoriac o tom, že im štát diktuje, do akých benefitov majú investovať,“ uviedla odborníčka. Ide podľa nej o extra záťaž, od ktorej treba zamestnávateľov odbremeniť.
Zrušenie výnimiek
„Z analýz Inštitútu finančnej politiky vyplýva, že poukazy zvýšili počet nocľahov asi o 10 %, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov cez 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok,“ zdôraznila. Okrem toho sa cestovný ruch podľa nej už dostáva na predpandemické čísla a očividne nepotrebuje takúto plošnú podporu.
Odborníčka na dane sa tiež prihovára za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný a jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu.
„Zavedenie 15- percentnej sadzby dane z príjmu pre podnikateľov s obratom do 49 790 eur bol nesystémový prvok, ktorý sčasti viedol k umelému rozdeleniu väčších firiem na menšie subjekty s nižšou daňovou povinnosťou so zbytočným daňovým výpadkom,“ tvrdí.
Vyššie dôchodky majú od októbra desaťtisíce penzistov, pomohla im zmena legislatívy
Viacerým opatreniam v oblastí daní by sa však vláda mala rozhodne vyhnúť. V prvom rade ide o opätovné zavedenie dedičskej dane.
„Takéto plošné opatrenie by „torpédovalo“ základnú daňovú koncepciu, podľa ktorej sa príjem má zdaňovať iba raz a ktorá bola súčasťou balíka zmien pri prijatí rovnej dane,“ upozornila. Je tiež proti zavedeniu 35-percentnej sadzby dane z príjmov fyzických osôb.
Akceptovateľná výška
Pri zásadnom zvýšení zdanenia fyzických osôb podľa nej vláda riskuje, že oveľa väčšia časť ľudí sa bude snažiť ešte drastickejšie optimalizovať svoje dane a nie je vylúčené, že príjem z dane z príjmu bude nižší ako pred zmenou.
Štát vie podľa analytikov ušetriť aj na úradníkoch, na ich platy ide viac ako na dôchodky
„Lepším prístupom je návrat k rovnej dani v akceptovateľnej výške, ktorá nedáva ľuďom dôvod optimalizovať a zbytočne riskovať,“ uviedla.
Neodporúča ani zrušenie asignácie dane pre právnické osoby. Týmto krokom sa podľa Hallovej nadbieha volaniu niektorých strán po utlmení činnosti tretieho sektora, čo by bola vzhľadom na jeho nepochybný prínos chyba.
„Riešenie skôr vidím v presnejšom zadefinovaní subjektov, kto môže byť prijímateľom dvoch percent z dane. Jasnými kritériami a kontrolou sa dá zabezpečiť, aby prijímateľmi mohli byť len v širokom meradle prínosné verejnoprospešné subjekty, a nie napr. účelovo zriadené občianske združenia založené firmami, ktoré slúžia primárne záujmom zakladateľa,“ dodala.
