„Končíme! Prepáčte za prípadne nepríjemnosti.“ To bol nadpis na vývesnej tabuli jedného zo známych reťazcov rýchleho občerstvenia v americkej Nebraske, ktorý sa stal v júli virálnym na sociálnych sieťach.
Jeho zamestnanci sa rozhodli aj takto oznámiť, že končia kvôli zlým pracovným podmienkam, ktoré spôsoboval častý nedostatok pracovníkov. Ten pritom nerobí problémy len v Amerike.
Pracovníci chýbajú aj na Slovensku
V máji hlásili nedostatok zamestnancov aj slovenské reštaurácie či hotely. „Podľa nášho prieskumu vyše 55 percent podnikateľov potrebuje prijať do svojich podnikov najmä kuchárov a čašníkov,“ povedala hovorkyňa Iniciatívy Pomoc pre gastro Magdaléna Koreny.
Obsadiť tieto miesta je náročné, pretože sektor služieb si mnohí pracovníci spájajú s neistým pracovným miestom.
Pandémia zobrala slovenským firmám takmer pätinu zisku, najviac zasiahnutým zostáva gastro sektor
Ľudia sa obávajú ďalšieho vývoja na trhu práce v súvislosti s pandémiou, ktorá by mohla priniesť opätovné zatváranie podnikov a s ním aj prepúšťanie alebo znižovanie platov.
„Preto sa mnoho takýchto zamestnancov začalo zameriavať na iný druh práce a mnohé hotely a gastro prevádzky sa aktuálne trápia s nedostatkom zamestnancov,“ uviedla Webnovinám Jana Glasová, analytička 365.bank.
Istota sa ponúka ťažko
Bývalí čašníci či recepčné tak našli uplatnenie v potravinárstve či logistike a k svojej starej práci sa ani po uvoľnení opatrení vrátiť nechcú. Pandémia zmenila ich priority, do popredia sa dostali istoty.
Okrem iného to spôsobili aj novovzniknuté záväzky a pôžičky, ktorými mnoho zamestnancov riešilo podľa Viliama Pavlovského, prezidenta Aliancie Slovenskej gastronómie, nečakaný výpadok príjmov.
„Uchádzači preto reagujú viac na ponuky práce od zamestnávateľov, ktorí im vedia zaručiť, že aj keby prišla ďalšia vlna pandémie, o prácu neprídu,“ vysvetlila Nikola Richterová, PR manažérska portálu Profesia.
Gastrosektoru sa pomoc štátu máli, chce aj účinnú "vakcínu" na svoje oživenie po pandémii
Poskytnúť takúto stabilitu je však v gastre, cestovnom ruchu či hotelierstve v súčasnosti náročné, preto sa mnoho zamestnávateľov snaží uchádzačov motivovať aspoň vyššími mzdami.
„Nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v máji v oblasti ubytovania až o takmer 40 percent a v gastro sektore o 20 percent. Ide o najrýchlejšie rasty nominálnej mzdy v našom hospodárstve,“ uviedla Glasová.
Pracovníci chcú viac
Ani to však nemusí na návrat pracovníkov podľa Richterovej stačiť. Májový prieskum Profesie s 500 respondentami totiž ukázal, že okrem lepších platov by ich k návratu motivovali aj lepšie pracovné podmienky či férové vyplácanie mzdy z pracovnej zmluvy.
„Veľký počet bývalých zamestnancov mal totiž problém, že na zmluve mali nižší plat a časť mzdy im bola vyplácaná na ruku,“ vysvetlila PR manažérka pracovného portálu.
Aj po pandémii chýbajú na trhu práce zamestnanci. Z pohovorov ľudí diskvalifikujú zväčša dve veci
Pracovníkov tiež môže prilákať aj dobré pracovné prostredie či iné zaujímavé benefity, ako napríklad príspevok na dopravu, trinásty plat či príplatky za prácu v noci alebo cez víkend.
Nie všetci zamestnávatelia si to však môžu dovoliť, a to najmä kvôli výpadku príjmov, ktoré spôsobila pandémia. Preto budú musieť siahnuť aj po ľuďoch bez skúseností. „To ale pre podniky znamená dodatočné úsilie a náklady na zaučenie a preškolenie,“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Cena rastie, kvalita ostáva?
Podľa neho sa tieto náklady v gastre či hotelierstve premietnu aj do konečných cien služieb, a tak určité zvýšenie cien zaznamená aj zákazník, ktorý za obed či noc v hoteli zaplatí o čosi viac, než bol zvyknutý.
Podľa analytika Tatra banky Tibora Lörincza to však nebude automatické u všetkých zariadení. „Bude to závisieť od prevádzkovateľov. Možno nájdu nejaké využitie technológií, ktoré zefektívni prácu a bude možné zvýšiť mzdy bez toho, aby sa museli výraznejšie preniesť do cien,“ vysvetlil.
Napríklad by na objednávanie mohli začať využívať aplikáciu, ktorá by celý proces zefektívnila. Podobne Lörincz nepredpokladá ani zhoršenie služieb, čo vysvetľuje tým, že tieto sektory sú zvyknuté na vyššiu fluktuáciu zamestnancov.
Zvyšovanie minimálnej mzdy odsúhlasili zamestnávatelia, o jej výške sa bude zrejme ešte rokovať s vládou
Okrem toho odborníci vidia budúcnosť reštaurácií či hotelov optimisticky. Súčasný nezáujem ľudí pracovať v tomto segmente podľa nich súvisí s pandémiou a má dočasný charakter.
„Keď dostaneme šírenie koronavírusu pod kontrolu, bude záujem o prácu v týchto oblastiach narastať,“ tvrdí Glasová. Podobne sa pre SITA.sk vyjadril aj Horňák, ktorý nedostatok pracovníkov nevníma ako dlhodobý problém.
