Vláda návrhom rozpočtu na rok 2026 pokračuje v ozdravovaní verejných financií, no podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ide skôr o konsolidáciu na papieri. Napriek dvom kolám úspor za 4,7 miliardy eur a tretiemu balíku v hodnote 2,7 miliardy štát stále nedokáže zvrátiť trend zadlžovania.
Len na dofinancovanie Sociálnej poisťovne potrebuje 2,3 miliardy eur a ďalšie dve miliardy si vyžiada obsluha dlhu. Ten má v roku 2026 dosiahnuť 62,8 % HDP, teda viac ako 90 miliárd eur. Na jedného občana pripadá dlh 16 700 eur, čo je medziročný nárast o 1 200 eur.
„Aj napriek konsolidácii sa vývoj dlhu zhoršuje. V roku 2028 môže atakovať hranicu 100 miliárd eur,“ varuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Úrad kritizuje, že bremeno úspor nesú predovšetkým občania, kým štát sa vyhýba reformám. Efektivita verejnej správy sa podľa indexu Svetovej banky prepadla z 0,8 na 0,2 bodu, čo radí Slovensko na 24. miesto z 27 krajín EÚ.
Sociálne zabezpečenie pohlcuje pätinu výdavkov
Najväčšou položkou rozpočtu zostáva sociálne zabezpečenie, ktoré pohlcuje pätinu výdavkov. Dôchodkové poistenie sa za dekádu zdvojnásobilo na 12,6 miliardy eur, v budúcom roku má dosiahnuť 13,3 miliardy. Naopak, podpora rodín klesne o viac než 100 miliónov eur. Krajina pritom čelí najnižšej pôrodnosti od svojho vzniku, teda 8,5 dieťaťa na 1 000 obyvateľov, a takmer milión ľudí žije v pásme chudoby či sociálneho vylúčenia.
Vládna konsolidácia podľa Klubu 500 zostáva na papieri, vyhlásenia o šetrení sú zatiaľ len prázdnou frázou
Do zdravotníctva poputuje 10,6 miliardy eur, o 935 miliónov viac ako v tomto roku, z toho 358 miliónov má priniesť zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Väčšina prostriedkov pôjde na mzdy a lieky, bez citeľného zlepšenia pre pacientov. Slovensko pritom podľa štúdie The Lancet patrí medzi najmenej efektívne zdravotníctva v EÚ. Ak by hospodárilo efektívnejšie, občania by mohli žiť v zdraví o 3,5 roka dlhšie.
Chýbajú konkrétne úspory
Na výdavkovej strane chýbajú konkrétne úspory. Detailne je rozpracovaných len 375 miliónov eur, samosprávy majú šetriť plošne – obce o 10 %, vyššie územné celky o 15 %. Rizikom je aj takzvaná energopomoc v hodnote 420 miliónov eur, ktorú EÚ neumožní financovať z eurofondov, takže ju zaplatí štát.
Slovensko podľa rozpočtovej rady premrháva čas na ozdravenie verejných financií, odklad konsolidácie je rizikom
NKÚ upozorňuje aj na rastúcu závislosť štátu od prenajatých priestorov. Výdavky na nájom stúpli o 21 %, pričom mnohé vlastné budovy chátrajú. Symbolom plytvania je predaj budovy Presscentra, kde si dnes štát za desiatky miliónov prenajíma kancelárie.
Rozpočet musí byť otvoreným procesom
Rozpočet naďalej stojí skôr na zvyšovaní príjmov ako na šetrení. „Rozpočet nemôže byť len technickým cvičením úradníkov. Musí byť otvoreným procesom, do ktorého majú právo vstupovať občania, odborníci aj sociálni partneri,“ pripomína Andrassy.
Návrh rozpočtu mieri do parlamentu. Stavia na šetrení, podľa odborníkov sa však dlh ďalej zväčšuje
Ekonomika pritom rastie len pomaly. V tomto roku o 0,8 %, budúci rok sa očakáva 1,3 %. Rozpočet počíta s výdavkami 67,9 miliardy eur a príjmami 62 miliárd, čo znamená schodok 5,9 miliardy.
Dodatočné príjmy z konsolidácie pohlcujú výdavky na 13. dôchodky, predčasné penzie či obedy zadarmo. Bez zásadných reforiem sa preto konsolidácia podľa NKÚ môže vyčerpať a deficit zostane vysoký aj v ďalších rokoch.
