Slovensko emitovalo dve nové eurové emisie štátnych dlhopisov v celkovej sume 3,5 mld. eur. Ide o dvanásťročný dlhopis za 2 mld. eur so splatnosťou 23. februára 2035 a dvadsaťročný dlhopis v hodnote 1,5 mld. eur so splatnosťou 23. februára 2043.
Spoloční vedúci manažéri tejto transakcie boli Barclays, Deutsche Bank, Slovenská sporiteľňa, ktorá patrí do Erste Group, Tatra banka patriaca pod Raiffeisen Bank International a VÚB banka patriaca pod Intesa Sanpaolo. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
Táto dvojtranžová emisia sa stala druhou najväčšou syndikovanou transakciou v histórii emisií slovenských štátnych dlhopisov na medzinárodných kapitálových trhoch a zároveň najväčšou syndikovanou dlhopisovou transakciou v roku 2023 v regióne strednej a východnej Európy.
Dopyt zo strany investorov
Celkový dopyt zo strany investorov, vrátane dopytu spoločných vedúcich manažérov emisie, pritom presiahol 12,2 mld. eur. Pri dvanásťročných dlhopisoch to bolo 6,7 mld. eur a pri dvadsaťročnej tranži 5,5 mld. eur.
Úroky na termínovaných vkladoch rastú, no infláciu nepokrývajú. Aj tak ich však netreba zatracovať, vysvetľuje analytik
Pri dvanásťročnom dlhopise ide o 177 investorov, pričom podľa krajiny pôvodu dominovalo Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko spolu s podielom 24,4 %. Pri dvadsaťročnom dlhopise to boli rovnaké krajiny, no s podielom 27,7 % pri celkových 145 investoroch. Podľa typu investora v prvom prípade dominovali banky, v druhom správcovské spoločnosti.
Mierne vyššie úroky
Slovensko si požičalo za mierne vyššie úroky, než to bolo počas koronakrízy. Aktuálne výnosy pri emisiách dosiahli okolo štyroch percent.
Podoba vydávaných dlhopisov by sa mala zmeniť, reguláciu čakajú aj kryptoaktíva
„Éra expanzívne menovej politiky s nulovými či zápornými úrokovými sadzbami je preč. Je tak prirodzené, že si Slovensko, podobne ako iné krajiny v eurozóne či vo svete, požičiava za podstatne vyššie úrokové sadzby ako v nedávnej minulosti. A to vzhľadom k tomu, že centrálne banky, vrátane Európskej centrálnej banky, začali agresívne uťahovať menovopolitické opraty,“ povedal pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Lokálna politická neistota
Vzhľadom k takejto situácii na trhu a aj vďaka tomu, že investori sa zatiaľ príliš nevšímajú lokálnu politickú neistotu, si Pánis myslí, že Slovensko si požičalo za solídnych podmienok a ARDAL urobil podľa neho opäť solídnu prácu. Obe emisie dlhopisov sa podľa analytika vysoko preupísali s veľkým dopytom, čo umožnilo posunúť rizikovú prirážku oproti indikácii ešte nadol.
Plán ARDAL-u je požičať v tomto roku okolo 8 miliárd eur, vzhľadom k plánovanému deficitu štátneho rozpočtu.
„Takže aj po tomto veľkom predaji sa ešte niekoľkokrát na dlhopisový trh budeme musieť vrátiť,“ dodal Pánis.
