KDH vyzýva vládu, aby prehodnotila mimoriadnu daň pre banky. Hnutie zároveň apeluje, aby získané prostriedky vláda dôsledne využívala na ozdravovanie verejných financií a nie na financovanie populistických zámerov koaličných strán.
Ako pokračoval ekonomický expert KDH Jozef Hajko, aj Európska centrálna banka (ECB) upozornila Slovensko, že ak uplatníme túto daň, sťaží to slovenským bankám vytváranie dodatočných kapitálových rezerv.
Sadzbu 35 % pre daň z príjmu pre bohatších tu už podľa analytika INESS prakticky máme, zavedenie tretej sadzby by mieru zdanenia posunulo výrazne vyššie
Pretože ich nerozdelené zisky klesnú, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom. „To by malo negatívne dosahy na celé hospodárstvo, lebo by sa obmedzila schopnosť bánk poskytovať úvery,“ uviedol Hajko.
Alternatívne opatrenie
Kresťanskí demokrati minulý rok v lete navrhovali uplatnenie dočasného bankového odvodu solidarity, ktorý by predstavoval 0,2 percenta z pasív bánk očistených o vlastné imanie. Po takomto opatrení už legitímne siahla v roku 2011 vláda Ivety Radičovej, keď boli verejné financie v zlom stave.
Vláde sa míňajú lepšie opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií, podľa Kamenického budú musieť pristúpiť k horším
„Po skúsenostiach z Talianska, kde vláda na jeseň 2023 vzala do úvahy aj odporúčania ECB, sme v KDH prišli v závere roka s alternatívnym opatrením, ktorým by bola daň zameraná na čistú úrokovú maržu bánk, teda na rozdiel medzi úrokovými sadzbami z úverov a vkladov. Motiváciou bolo, že čisté úrokové výnosy rástli na Slovensku rýchlejšie ako v mnohých ďalších štátoch EÚ,“ spresňuje Hajko.
Motivácia pre banky
Tento prístup presadzovalo KDH, aby motivovalo banky znižovať čistú úrokovú maržu, teda aby zvyšovali úroky na vkladoch a tlmili úroky na úveroch.
„To by akceptoval podnikový sektor a malo by to dosah i na bežných občanov, lebo by vznikol tlak na zvyšovanie úročenia ich vkladov v bankách. Tieto opatrenia by firemnú sféru i obyvateľov zasiahli najmenej,“ dodáva Hajko.