Medziročná inflácia na Slovensku v júni podľa dát Štatistického úradu dosiahla 4,3 %, čo je najvyššia úroveň od decembra 2023. Analytici sa zhodujú, že júnové zrýchlenie rastu cien je pravdepodobne vrcholom a v nasledujúcich mesiacoch by mala inflácia postupne spomaľovať. Spotrebiteľské ceny sa v júni medzimesačne zvýšili o 0,2 %, jadrová inflácia dosiahla 3,5 %.
„Celkovo zostávajú inflačné tlaky naďalej spôsobené najmä rastúcimi cenami služieb. Hoci tlak na zvyšovanie miezd aj dynamika rastu nominálnych miezd slabne, jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike ešte pretrvávajú,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľneMarián Kočiš.
Ceny služieb k zvýšenej inflácii prispievajú najviac
Výraznejšie zdraženie zaznamenali reštaurácie a hotely o 9,5 %, stravovacie služby o 10 % a ubytovanie o 5 %. Ceny potravín a nealkoholických nápojov vzrástli o 4,2 %, rekreácia a kultúra o takmer 5 %. „Vo váhovo najvýznamnejšom odbore bývanie s energiami ceny vzrástli o 2,6 %, ale tempo rastu bolo miernejšie,“ doplnil Kočiš.
Viac ako polovica Európanov pociťuje finančný stres, Slováci majú jedny z najnižších úspor v Únii
Podľa Branislava Karmažina z NBS k júnovému nárastu inflácie prispeli takmer všetky základné zložky spotrebného koša. „Ceny služieb za rok narástli už o 5,5 % a k zvýšenej inflácii prispievajú najväčšou mierou. Platí to aj v iných krajinách eurozóny, avšak na Slovensku je rast cien najmä v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách veľmi rýchly,“ konštatuje Karmažin.
Jemné zvoľnenie
Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank očakáva, že inflácia sa v najbližších mesiacoch udrží mierne nad úrovňou 4 %. „K jemnému zvoľneniu inflácie by v nasledujúcich mesiacoch mal prispieť predovšetkým technický bázický efekt – zrýchľovanie inflácie, najmä u potravín, sme minulý rok začali pozorovať od júla a toto minuloročné zdražovanie by tak z medziročného porovnania malo postupne vypadávať,“ uviedol Koršňák. Upozorňuje však na riziká spojené so suchom v Európe a novou transakčnou daňou, ktorá zvyšuje náklady v celom výrobno-distribučnom reťazci.
Inflácia na Slovensku postupne spomaľuje, vláda však pri neúmernom raste cien zváži aj priame opatrenia
Podľa Mateja Bajzíka z XTB stojí za rastom cien najmä nová spotrebná daň na tabakové výrobky a sladené nápoje, ktorá sa postupne premieta do cien. „Príkladom sú tabakové výrobky, ktorých ceny v posledných mesiacoch vzrástli okolo 5 % od začiatku tohto roka,“ uviedol Bajzík. Dodal, že pripravované zmeny v európskej daňovej politike môžu v budúcnosti priniesť ďalší cenový tlak.
Dlhodobejšie riziká
Tomáš Boháček z 365.bank očakáva, že inflácia v lete zostane na súčasných úrovniach, no v druhej polovici jesene by už slabnúci dopyt a spomaľovanie rastu miezd mali cenové tlaky tlmiť.
Inflácia v júni vyskočila nahor, podľa analytika sú jej hlavným ťahúňom ceny služieb
„Dlhodobejšie riziká sú spojené ako s výhľadom svetového obchodu, tak aj s domácou konsolidáciou. Vzhľadom na smerovanie úsporných opatrení na stranu príjmov a ambícii ešte vyššej konsolidácii v budúcom ako v tomto roku nepredpokladám, že by mix opatrení nebol proinflačný,“ upozorňuje Boháček.
Analytici sa zhodujú, že v štvrtom štvrťroku 2025 by medziročná inflácia mohla klesnúť pod hranicu 4 %. Priemerná miera inflácie za celý rok by sa podľa odhadov mala pohybovať mierne pod úrovňou 4 %. Kľúčovými faktormi pre ďalší vývoj budú najmä daňová politika, ceny energií a vývoj cien potravín.
