Inflácia na Slovensku je najvyššia za posledných 19 mesiacov, nealko nápoje zdraželi o pätinu a oleje o takmer 15 percent

Naopak, lacnejšie bolo mäso o 1,6 % a zelenina o 3,7 %.
Odvody, peniaze, dávka, výplata, peňaženka
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Spotrebiteľské ceny na Slovensku boli v júli medziročne vyššie o 4,4 %. To podľa Štatistického úradu SR predstavuje najvyššiu hodnotu inflácie za posledných 19 mesiacov. Ceny vzrástli vo všetkých 12 sledovaných odboroch, od 1,5 % v doprave až po 10 % vo vzdelávaní.

„Inflácia v SR patrí medzi najvyššie spomedzi krajín eurozóny,“ skonštatoval analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin.

Náročné časy pre hotely aj reštaurácie

Významný vplyv na medziročný rast inflácie malo zdraženie potravín a nealkoholických nápojov, ktoré dosiahli najvyššiu úroveň v tomto roku, konkrétne 4,4 %. Ceny potravín vzrástli o 3,1 %, pričom najvýraznejší nárast zaznamenali oleje a tuky o 14,6 %, mlieko so syrmi a vajcia, ako aj ovocie, ktoré rástli nad 10 %.

Naopak, lacnejšie bolo mäso o 1,6 % a zelenina o 3,7 %. Nealkoholické nápoje zdraželi o 19,2 %, pričom minerálne vody, šťavy o 18,3 % a káva, čaj a kakao o 20,5 % dosiahli historické maximá.

Odbor reštaurácie a hotely si udržal rast cien na úrovni 9,5 %, vrátane stravovacích a ubytovacích služieb. Dovolenková sezóna priniesla aj zdraženie poistenia a sociálnych služieb v odbore rozličné tovary a služby o 6,3 %.

„Ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách pokračujú v extrémnych medziročných nárastoch. Otázkou zostáva, ako dlho sa tento trend udrží a či výraznejšie zdražovanie v službách, ktoré predbieha rast miezd, neodradí spotrebiteľov od míňania na tieto položky,“ uvádza Karmažin.

Oslavy sa predražujú

Ceny alkoholických nápojov a tabaku vzrástli o 6,7 %, pričom víno zdraželo o rekordných 16 %. Rast cien zaznamenali aj destiláty, pivo a tabak.

„Oslavy, či domáce popíjanie, sa vinou zvýšenej DPH a spotrebnej dane na alkohol spolu s novou daňou z cukru čoraz viac predražujú,“ hovorí Karmažin.

Odbor bývanie s energiami zaznamenal medziročný nárast cien o 2,7 %, zatiaľ čo nábytok, zariadenie a údržba domácnosti zdraželi o 3,2 %.

Pri celkovej inflácii 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 %, ktorá vylučuje vplyv regulovaných cien a administratívnych opatrení, a čistá inflácia, ktorá navyše vylučuje ceny potravín, dosiahla 3,2 %.

Horňák predpokladá zvoľnenie inflácie

Ako uviedol analytik Slovenskej sporiteľneMatej Horňák, inflácia v júli pravdepodobne dosahuje svoj tohtoročný vrchol. „Predpokladáme jej isté zvoľnenie v nasledujúcich mesiacoch,“ povedal Horňák.

Nárast cien je v tomto roku podľa neho rozložený medzi široké spektrum tovarov a služieb, aj vzhľadom na jeden z kľúčových ťahúňov inflácie, a to nárast DPH zavedený vrámci konsolidačného balíka.

„Ceny tovarov a služieb však už reflektujú aj ďalšie opatrenia štátu, napríklad daň z finančných transakcií, ktorá tlačí nahor nákladovú stranu podnikov a prirodzene sa aspoň čiastočne premieta do cien pre konečných spotrebiteľov. Ekonomické spomalenie, nižšia dôvera spotrebiteľov či zhoršenie situácie na trhu práce prinesie nižšiu spotrebu domácností, čo stláča mieru inflácie smerom nadol,“ uviedol Horňák.

Kľúčovým budú dotácie cien energií

Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala podľa analytika UniCredit BankĽubomíra Koršňáka udržať mierna nad úrovňou 4 %. Na ceny potravín by počas zbytku roka mohli okrem už spomenutého pôsobiť externé faktory, najmä sucho v časti Európy, ktoré má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody v Európe a nepriamo aj ceny potravín na Slovensku.

Pre budúcoročný vývoj cien bude opäť podľa Koršňáka kľúčové predovšetkým zloženie konsolidačného balíčka.

„Keďže jeho detaily na verejnosť zatiaľ neprenikli, nie je možné ani vyčísliť jeho dopady. Okrem prípadnej ďalšej úpravy nepriamych daní, ako DPH alebo spotrebné dane, bude kľúčovým predovšetkým rozhodnutie o forme ďalšej dotácie cien energií pre domácnosti, predovšetkým plynu a tepla. Predpokladáme, že vláda ani v roku 2026 plne neprenesie ich trhové ceny na domácnosti,“ informoval Koršňák.

V základom scenári UniCredit Bank zatiaľ nepočíta ani s ďalším zvyšovaním nepriamych daní, čo by malo viesť k zvoľneniu inflácie smerom k 3 %. „Akékoľvek zvýšenie daní či významnejšie zníženie dotácií cien energií môže však rast cien opätovne posunúť smerom k 4 %,“ dodal Koršňák.

Viac k osobe: Branislav KarmažinĽubomír KoršňákMatej Horňák
Firmy a inštitúcie: NBS Národná banka SlovenskaSlovenská sporiteľňaŠtatistický úrad Slovenskej republikyUniCredit Bank

Ďalšie k téme