Európska únia dostala nepríjemnú diagnózu, trend trojitého fiškálneho tlaku bude formovať aj slovenský rozpočet

Európske rozpočty môžu v najbližších dvoch dekádach čeliť dlhovej vlne, aká v moderných dejinách nemá obdobu.
Eurofondy, Európska únia, peniaze
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Najnovšie hodnotenie Medzinárodného menového fondu (MMF) prináša pre Európsku úniu nepríjemnú diagnózu. Ak krajiny nezmenia spôsob, akým hospodária so svojimi verejnými financiami, európske rozpočty môžu v najbližších dvoch dekádach čeliť dlhovej vlne, aká v moderných dejinách nemá obdobu.

K tradičným hrozbám, akými sú starnutie populácie, rastúce náklady na zdravotníctvo či dôchodkový systém, pribúdajú nové, rovnako naliehavé výdavky, a to dramaticky rastúce rozpočty na obranu a finančne náročné klimatické opatrenia. Podľa analýzy môže priemerný verejný dlh v EÚ v horizonte 15 až 20 rokov vzrásť až na 130 až 155 % HDP, ak sa krajiny neodhodlajú ku kvalitatívne iným zásahom, než na aké boli doteraz zvyknuté.

Zásadné varovanie

Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že ide o zásadné varovanie. Kým doteraz bolo možné fiškálne problémy zvládať postupnou konsolidáciou, MMF jasne hovorí, že klasické šetrenie už stačiť nebude. Budú potrebné hlbšie reštrukturalizácie. Od prehodnotenia daňovej politiky cez modernizáciu sociálneho modelu až po lepšie zacielené verejné výdavky.

Zmeny sa budú musieť dotknúť aj hospodárskeho prostredia. Bez vyššej produktivity, výraznejších investícií či silnejšej integrácie európskych ekonomík bude dlhová krivka stúpať aj v prípade, že krajiny pristúpia k čiastočnému šetreniu.

Nevyhnutnosť investícií

Dôvodom je aj nevyhnutnosť investícií, ktorým sa Európa nevyhne. Bezpečnostné hrozby a vojna na Ukrajine prinútili členské štáty navýšiť výdavky na obranu na úroveň, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi politicky nepredstaviteľná. Súčasne sa prehlbuje tlak na financovanie klimatickej adaptácie.

Od energetickej transformácie cez odolnú infraštruktúru až po modernizáciu priemyslu. V kombinácii s demografickým starnutím, ktoré zvýši dopyt po sociálnych a zdravotných transferoch, vzniká trend trojitého fiškálneho tlaku, ktorý bude dlhodobo formovať aj slovenský rozpočet.

Strategická voľba

Krajiny tak stoja pred strategickou voľbou. Buď pristúpia k reformám dnes, alebo ich o niekoľko rokov donúti robiť trh, investori či ratingové agentúry. MMF preto pripomína, že účinné riešenia nevznikajú izolovane.

Európa bude musieť posilniť koordináciu, čo je nevyhnutné najmä pri cezhraničných investíciách, spoločných obranných kapacitách aj zdieľaní nákladov na transformáciu ekonomiky. „Udržateľná budúcnosť EÚ závisí od toho, či krajiny dokážu spolupracovať pri riešení týchto výziev a zareagujú včas,“ upozorňuje IFP.

Firmy a inštitúcie: EU Európska úniaIFP Inštitút finančnej politikyMMF Medzinárodný menový fond

Ďalšie k téme