Európska centrálna banka (ECB) má naďalej v úmysle bojovať proti vysokej inflácii ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb. V piatok to povedala jej šéfka Christine Lagardová s tým, že „naša práca nie je ani zďaleka dokončená“ a ani mierna recesia nestačí na to, aby dostala rastúce ceny opäť pod kontrolu.
Vyššie ceny
Lagardová na prednáške v estónskej centrálnej banke povedala, že „nedovolíme, aby sa vysoká inflácia zakorenila tým, že umožníme“, aby sa očakávania vyšších cien pretavili do miezd a nákladov, čím sa vytvorí špirála čoraz vyššej inflácie.
Predstavitelia centrálnych bánk podľa nej musia byť pripravení „prijať nevyhnutné rozhodnutie, akokoľvek náročné, aby sa inflácia opäť znížila, pretože následky zakorenenia príliš vysokej inflácie by boli pre každého oveľa horšie“.
Inflácia v eurozóne
Od júla ECB v snahe obmedziť infláciu zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o celé dva percentuálne body, čo je najrýchlejšie od uvedenia eura v roku 1999. Inflácia v eurozóne v októbri dosiahla rekordnú úroveň 10,7 percenta.
Centrálne banky bojujú proti inflácii zvyšovaním svojich referenčných úrokových sadzieb, ktoré riadia náklady na úvery v celej ekonomike. Vyššie sadzby zdražujú úvery, obmedzujú spotrebu a investície a tlmia dopyt po tovare, čím znižujú tlak na rast cien. Zvyšovanie sadzieb však tiež vyvoláva obavy z vplyvu na hospodársky rast.
Riziko recesie
Inflácia oberá spotrebiteľov o kúpnu silu a viedla mnohých ekonómov k predpovedaniu recesie na konci tohto a začiatku budúceho roka. Lagardová skonštatovala, že „riziko recesie sa zvýšilo“ napriek rastu v treťom štvrťroku.
Spomalenie rastu by však samo o sebe nestačilo na to, aby znížilo rastúce ceny prostredníctvom slabšieho dopytu, povedala s odvolaním sa na skúsenosti z minulých recesií, ktoré „naznačujú, že by sme nemali očakávať, že spomalenie rastu spôsobí výrazný pokles inflácie, aspoň nie v blízkej budúcnosti“.
