Rast ekonomiky Slovenska by mal v roku 2026 dosiahnuť 1,0 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ekonomiku potiahne najmä Plán obnovy a odolnosti a udržať by sa mal aj rast reálnych miezd. Aj to sú niektoré zo záverov najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú v nedeľu zverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR).
Pozitívnejší odhad vývoja inflácie
Slovensko je malá a otvorená ekonomika, ktorá je bytostne závislá od toho, ako sa darí jej najväčším obchodným partnerom. Keďže vývoj napríklad v Nemecku alebo Rakúsku nie je vôbec priaznivý, negatívne sa to podľa rezortu financií odráža aj na jeho ekonomike. Ak sa k tomu pripočíta externý protivietor, obchodné vojny, stratu konkurencieschopnosti európskych firiem pre vysoké ceny energií a celkovú globálnu neistotu, výsledkom je podľa prognózy nižší odhad rastu ekonomiky, ako sa predpokladalo na jeseň minulého roka. Rast HDP by tak mal tento rok dosiahnuť 1 %.
Slovenskú ekonomiku v roku 2026 podľa prognózy výraznejšie podporí najmä domáci dopyt. Hlavným motorom rastu však budú investície z Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo financií predpokladá, že tento rok sa z programu podarí realizovať investície v celkovej výške viac ako 2,3 miliardy eur.
Jakab sa pustil do Kamenického a označil ho za domového predajcu. Nepáči sa mu, ako minister prezentuje vývoj cien potravín - VIDEO
Najnovšia prognóza zároveň prináša pozitívnejší odhad vývoja inflácie. Kým rezort financií na jeseň minulého roka odhadoval výšku inflácie pre rok 2026 na úrovni 4,4 %, najnovšia prognóza počíta s úrovňou 3,8 %. Vplyvom energodotácií by však mal byť jej reálny vplyv na občanov nižší a mohol by ju znížiť skoro o 1%.
Prognóza odhaduje, že aj tento rok budú reálne mzdy rásť a porážať infláciu o približne 0,6 %. Mierne oživenie ekonomiky by zároveň malo prísť v roku 2027. MF SR očakáva, že rast HDP by mal dosiahnuť 1,2 % a potiahne ho najmä začínajúci export novej automobilky Volvo. Ten by mal pomôcť kompenzovať stratené trhové podiely slovenského automobilového priemyslu z obdobia po pandémii.
Riziká prognózy sú vyvážené
Riziká prognózy sú podľa rezortu financií vyvážené. Najväčšou výzvou je čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, od ktorého sa odvíja veľká časť investičnej aktivity a ekonomického rastu. Slovensku by mohol pomôcť aj vplyv avizovaného investičného impulzu, ktorý plánuje Nemecko do oblasti infraštruktúry a obrany.
„Ekonomická situácia je náročná a nemôžeme si pred tým zatvárať oči. Slovensko je výrazne ovplyvnené tým, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku a celkovo na globálnej úrovni. Výrazne nás zasiahli clá, obchodné vojny a do toho všetkého stále zápasíme s následkami zdevastovaných verejných financií, ktoré nám zanechali bývalé vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Peniaze sme dnes mali vkladať do podpory ekonomiky, no kvôli nim musíme výrazne konsolidovať. Aj napriek tomu však držíme ekonomický rast na úrovni 1 % HDP,“ zhodnotil najnovšiu prognózu minister financií SR Ladislav Kamenický.
Slovensko a Česko pripravujú užšiu spoluprácu v daniach a verejných financiách, na stole je aj boj proti šedej ekonomike – VIDEO
Vláda podľa neho láka zahraničných investorov, pracujeme na prorastových opatreniach, znižuje deficit, drží ratingy, pôžičky dokáže financovať za prijateľných podmienok, a čo je najdôležitejšie, skrotila infláciu potravín a drží sociálne opatrenia pre bežných ľudí, ako napríklad 13. dôchodky, energopomoc, znížené sadzby DPH na potraviny, nízke dane pre malé firmy a živnostníkov.
„Ešte raz však musím zdôrazniť, že vzhľadom na spomínané faktory ide celá Európa v dôsledku zlých rozhodnutí do ťažkej doby, ktorá si bude vyžadovať silných lídrov nielen na úrovni členských štátov, ale na úrovni celej EÚ,“ doplnil Kamenický.
Daňovo-odvodové príjmy porastú dynamickým tempom
Ministerstvo financií v nedeľu zverejnilo aj najnovšiu prognózu vývoja vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2025 až 2030. Prognóza zohľadňuje aktuálny makroekonomický vývoj, aktualizované údaje o výbere daní a odvodov, ako aj legislatívne zmeny prijaté v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Aj táto oblasť je ovplyvnená silným externým protivetrom, ktorý sa výraznejšie prejavil najmä v roku 2025.
Daňovo-odvodové príjmy by podľa prognózy mali v roku 2026 rásť dynamickým tempom, medziročne o viac než 6 %. K tomuto vývoju prispejú najmä opatrenia prijaté v rámci dvoch konsolidačných balíkov, ako aj pokračujúci rast nominálnych miezd. Od roku 2027 sa tempo rastu daňovo-odvodových príjmov podľa rezortu financií stabilizuje na úrovni 2,5 % až 4 % ročne.
Nemecko sa prebúdza, Slovensko dúfa. Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2026?
Na strane výdavkov sa podľa ministerstva očakáva rast vybraných výdavkov Sociálnej poisťovne na úrovni 3,1 %. Bude to dané najmä zákonnou valorizáciou dôchodkov naviazanou na rast dôchodcovskej inflácie, ktorá zabezpečuje udržanie reálnej hodnoty dôchodkov. Rast výdavkov bude čiastočne tlmiť šetrenie na strane štátu, ako jeden z cieľov konsolidácie verejných financií. Ide napríklad o oblasť parametrických úprav nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. MF SR pripomína, že oblasť výdavkov bude v súlade s plnením limitov verejných výdavkov.
Prognóza vývoja vybraných príjmov a výdavkov bola podľa ministerstva financií prerokovaná na zasadnutí Výboru pre daňové prognózy a všetci jeho členovia ju vyhodnotili ako realistickú. MF SR bude aj naďalej pravidelne aktualizovať svoje prognostické predpoklady v súlade so Zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
