Štatistický úrad potvrdil augustové predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky za druhý štvrťrok. V stálych cenách stúpla o 1,9 %. „Nominálne dosiahlo tempo rastu 29,4 mld. eur, čo je najpomalšie za posledných šesť štvrťrokov,“ komentoval analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Hlavná zložka rastu domácej ekonomiky, priemysel, zaznamenala medziročný rast o 1,5 %, pričom medziročne sa darilo všetkým sledovaným odvetviam.
Tempo rastu je priaznivé
Hlavný prírastok bol podľa analytika spôsobený najmä dvojciferným tempom rastu vo výrobe potravín a nápojov, ako aj drevených a papierových výrobkov. Naopak, pokles vykázali odvetvia ťažby a spracovania energokomodít, ako aj vo výroba strojov a zariadení.
„Tempo rastu celkovo hodnotíme ako veľmi priaznivé, keďže napriek iba miernemu rastu najvýznamnejších položiek ostáva rast relatívne svižný,“ pokračoval Boháček. Domáca spotreba tvorí hlavnú časť zdrojov rastu ekonomiky, a to sa už tento rok podľa neho meniť nebude.
Slovenské domácnosti začínajú byť opatrné. Analytik prezradil, ako sa to podpíše na raste ekonomiky
„Navyše, čiastkové údaje ukazujú, že spotreba je naďalej silná, pričom vzhľadom na rast reálnych miezd sa rýchlo kompenzuje odčerpávanie úspor. To vytvára stále silný základ aj pre rast ekonomiky,“ povedal Boháček. Opatrnosť je podľa neho cítiť stále vo výrobe, kde je tento rok prakticky od januára prítomný tieň oslabenej nemeckej ekonomiky.
Inflácia sa opäť zobúdza
Ako však povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, oživenie spotreby domácnosti nemusí byť dlhodobo udržateľné na silných úrovniach z prvej polovice roka. A to aj pod vplyvom opätovne sa zobúdzajúcej inflácie. Tú by mohli na prelome rokov podporiť aj vyššie ceny potravín v dôsledku slabšej úrody v regióne spôsobenej suchom.
Rast HDP zvoľnil a dosiahol takmer dve percentá, oživenie spotreby domácností však nemusí byť dlhodobo udržateľné
„Očakávané oživenie zahraničného dopytu, ktoré by mali podporiť i postupne klesajúce úrokové sadzby, takisto dostáva svoje štrbiny. Reštartovať sa nedarí najmä kľúčovému trhu slovenských exportérov, teda Nemecku,“ uvádza Koršňák.
Skôr negatívna nálada v poslednom období prichádza aj z USA i Číny a mohla by ohroziť aj intenzitu oživenia v Európe, vrátane slovenského priemyslu.