BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Vláda vo štvrtok schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu, ktorú schválila vláda, je vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa ministerstva práce a sociálnych vecí Slavomíra Sélešová. Túto zmenu podľa nej presadil minister hospodárstva Juraj Miškov. Vláda tak vyhovela požiadavke zamestnávateľov, keďže vypustenie tohto ustanovenia žiadala Republiková únia zamestnávateľov aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Minimálne mzdové nároky predstavujú šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.
Každý zamestnanec by tak mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace.
Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac. Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
Normovanie spotreby práce naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov
Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce. Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.
Súčasná definícia závislej práce sa meniť nebude
Ministerstvo práce po minulotýždňovom rokovaní tripartity ustúpilo od zámeru vypustiť z pracovného kódexu tzv. minimálne mzdové nároky. Meniť sa nebude ani súčasná definícia závislej práce. Zmeny nakoniec nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov. Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. Rezort tiež stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov zo stredu týždňa na pondelok alebo piatok.
AZZZ žiada premiérku o zmeny v novele Zákonníka práce
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) ešte pred rokovaním vlády požiadala listom premiérku Ivetu Radičovú, aby vláda do navrhovanej novely Zákonníka práce zapracovala ich osem požiadaviek. „Medzi najzávažnejšie veci patrí výpovedná lehota a možnosť výpovede pri dosiahnutí dôchodkového veku,“ povedal viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Zamestnávatelia pritom žiadajú, aby novela Zákonníka práce neobsahovala päťmesačnú výpovednú lehotu pri pracovnom pomere trvajúcom nad 20 rokov. Podľa Machunku by stačila maximálne štvormesačná výpovedná lehota pri viac ako 10-ročných pracovných pomeroch.
Zamestnávateľská asociácia tiež žiada zrušiť ustanovenie o minimálnych mzdových nárokoch, ktoré upravujú úrovne minimálnej mzdy podľa stupňov kvalifikácie zamestnanca, či upraviť spôsob vzniku odborov vo firmách. Tieto pripomienky podľa Machunku neboli zapracované do návrhu na novelizáciu pracovného kódexu počas rokovania tripartity. Ak podľa neho AZZZ neuspeje počas rokovania vlády, tak sa sústredí na rokovanie o návrhu novely Zákonníka práce v parlamentných výboroch. „Budeme rokovať aj s jednotlivými poslancami a snažiť sa ich presvedčiť, že Zákonník práce je treba zásadnejším spôsobom zmeniť,“ dodal viceprezident AZZZ.
Miškov je nespokojný s novelou zákonníka schválenou vládou
Minister hospodárstva Juraj Miškov nie je spokojný so znením návrhu novely Zákonníka práce, ako ho vo štvrtok schválil vládny kabinet. Bude sa snažiť ešte dosiahnuť zmeny v parlamente.
„Nepodarilo sa mi presadiť všetko, čo som chcel. Nie som spokojný s podobou, ktorá ide do parlamentu,“ konštatoval Miškov po skončení rokovania vlády.
Miškovovi, ktorý na rokovanie vlády prišiel so šestnástimi pozmeňujúcimi návrhmi, kabinet odsúhlasil iba jednu zmenu, a to zrušenie šiestich stupňov minimálnych mzdových nárokov. Túto zmenu síce považuje minister hospodárstva za dôležitú a prospešnú pre spružnenie Zákonníka práce, avšak to k jeho spokojnosti nestačí. „Budem mať snahu presvedčiť poslancov o zapracovaní ďalších ustanovení,“ dodal.
Pracovný kódex pritom spadá do kompetencie jeho straníckeho kolegu, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála. Miškov tvrdí, že jeho návrhy na zmeny v zákonníku, s ktorými prišiel aj na rokovanie vlády, nie sú ani vzhľadom na dlhé predchádzajúce rokovania o kódexe podrazom. „My sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní dali zásadné pripomienky, mnohé z týchto pripomienok boli akceptované. Ale po tripartite boli zmenené a vypustené, takže z toho dôvodu s nimi prichádzam až teraz,“ povedal. Okrem toho, ministerstvo hospodárstva viedlo rozporové konanie ohľadom návrhu novely Zákonníka práce aj pred rokovaním tripartity. „To znamená, že dohodnuté nebolo všetko. A ja mám za to, že pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ konštatoval šéf rezortu hospodárstva. Aké boli ďalšie jeho návrhy na zmenu pracovného kódexu však nekonkretizoval.
Hlasovanie o zrušení stupňov mzdových nárokov nebolo jednoduché, prešlo iba o jeden hlas
„Tak ako boli rozložené hlasy vo vláde, vo vzťahu k tomuto paragrafu, rovnako sú rozložené aj medzi poslancami. Bude teda veľmi záležať na diskusii a argumentoch v Národnej rade Slovenskej republiky, aký zaujmú postoj k tomuto konkrétnemu paragrafu,“ povedala po rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová. Ako dodala, ona sama za zrušenie tohto paragrafu na rokovaní kabinetu nezahlasovala.
Mihál návrhy Miškova nevníma ako podraz
Nehlasoval za to ani minister práce Jozef Mihál. Ten Miškovove návrhy ako podraz na jeho osobu nevníma. „Neberiem to ako útok a vôbec nie ako útok odzadu. Dostatočne so mnou konzultoval tieto návrhy,“ skonštatoval s tým, že je to legitímna cesta, akou sa ešte počas rokovania vlády pokúsili zamestnávatelia cez rezort hospodárstva presadiť pripomienky, s ktorými neuspeli počas rokovania sociálnych partnerov. Minister práce však považuje návrh novely Zákonníka práce, ktorý bol dohodnutý na rokovaniach tripartity, za dobrý a vyvážený. Podľa Mihála, ktorý sa chystá stretnúť k téme Zákonníka práce s predstaviteľmi poslaneckých klubov budúci týždeň, by tak znenie, ktoré schválila vláda, nemuselo byť problematické. Jediným problematickým bodom, ktorý sa môže v parlamente riešiť, je podľa neho otázka odstupného.