BRATISLAVA 12. augusta (WEBNOVINY) – Klimatická zmena, ktorá vedie k stále častejším teplotným extrémom, či zle projektované kancelárske a obytné objekty meniace sa na skleníky, roztáčajú biznis s klimatizáciami.
Greenpeace Slovensko preto radí ľuďom, ako sa dá v týchto čoraz horúcejších dňoch prežiť aj bez použitia klimatizácie. Tieto zariadenia komplikujú podľa organizácie problém vysokých teplôt ešte viac, než by sa mohlo zdať. Spotrebúvajú totiž veľké množstvo energie, často fosílnej, ktorá je hlavným vinníkom prebiehajúcej klimatickej zmeny. Zároveň vyháňajú teplo do okolia budov a áut, čím ešte viac zvyšujú teplotu v mestách.
– Dvere a okná treba mať zatvorené, pokiaľ je vonku teplejšie než vo vnútri objektu. To znamená vetrať len v chladnejších nočných a ranných hodinách. Prievan vznikajúci počas horúceho dňa pri otvorených oknách klame. Studený vzduch, ktorý zvnútra vyháňame von prievanom, nás síce chvíľu ochladzuje, ale postupne zohrieva vnútro budovy. Keď je celý priestor naplnený teplým vzduchom, tak je už neskoro. Horúci vzduch už ohrial strop, steny aj podlahy a tieto časti potom nemilosrdne sálajú teplo aj v noci.
– Zatieniť okná proti slnku – v nevyužívaných miestnostiach úplne. Rolety a žalúzie treba zatiahnuť tak, aby nevpúšťali dnu priame slnečné svetlo, no zároveň tak, aby sme si ešte vystačili bez umelého osvetlenia.
– Vypnúť z elektriny nepoužívané elektrospotrebiče. Nemali by sme ich nechávať ani v „STAND-BY“ móde. Väčšinaspotrebičov spotrebúva elektrinu a tak vyžaruje teplo.
– Mrazené a chladené jedlo nezohrievať hneď na šporáku, ale nechať včas rozmraziť.
Dôležité je si tiež všímať dlhodobé opatrenia, vďaka ktorým bude budova pripravená na leto. Tam patrí kvalitné zateplenie, ktoré šetrí v zime kúrenie a v lete pomáha udržať vo vnútri príjemný chládok. Okná, ktoré sú orientované od východu cez juh až po západ by mali byť určite vybavené vonkajšou možnosťou zatienenia tak, aby sa dokázalo úplne zabrániť preniknutiu priameho slnečného žiarenia do vnútorných priestorov. Okrem vonkajších žalúzií môžu na tento účel veľmi dobre poslúžiť stromy. Veľké sklenené okná spôsobujú v lete problémy s prehrievaním a v zime zvyšujú pri zlej orientácii spotrebu energie.
Sklenené plochy na južnej strane by nemali predstavovať viac ako 50 percent plochy fasády. „Ak už musíme z akýchkoľvek dôvodov používať klimatizáciu, tak by sme sa mali snažiť aspoň o jej napájanie z obnoviteľných zdrojov akými sú fotovoltika alebo veterná energia. Väčšina klimatizácií sa používa tam, kde dopadá slnečná energia, tak prečo ju nevyužiť na chladenie,“ myslí si koordinátor klimatickej a energetickej kampane Pavol Široký.
