Obec Vernár v Popradskom okrese počas Slovenského národného povstania v roku 1944 zohrala veľmi dôležitú úlohu, a to najmä časť Tiesňava, nazývaná aj Tesnina. Ide o úsek, vďaka ktorému sa podarilo spomaliť postup nemeckých vojsk smerom na Banskú Bystricu po vypuknutí povstania.
Pohnuté udalosti doby pripomína Pamätná izba SNP v budove miestneho obecného úradu i bunker za dedinou. O expozíciu sa stará Milan Petrigáč predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) vo Vernári, ktorého starý otec vojnu neprežil. Po jeho potlačení zomrel v koncentračnom tábore.
Časti guľometu aj prilby
Výročie SNP si v obci pripomenú počas nadchádzajúceho víkendu. Dobové fotky, dokumenty i vybavenie partizánov uvidia návštevníci v expozícii v povstaleckej obci pod Kráľovou hoľou.
„Máme tu prilby našich vojakov, ktorí bojovali počas Slovenského národného povstania, opasky slovenského vojaka, vojaka Červenej armády, ktorí bojovali na týchto úsekoch. Ide o veci, ktoré zozbierali obyvatelia obce, a ktoré sa nám podarilo uchovať,“ priblížil pre agentúru SITA Petrigáč. Medzi exponáty patria napríklad aj časti z rumunského guľometu.
Povstalci si v obci vytvorili svoj štáb
Prví partizáni prišli do obce 20. augusta 1944 a po obsadení Popradu nemeckými jednotkami v prvých dňoch septembra aj povstalecká armáda, obyvatelia im pomáhali.
Ako pre SITA uviedol spisovateľ a publicista Marcel Maniak, ktorý sa dlhé roky zaoberá históriou druhej svetovej vojny, 9. septembra Vernár obsadili nemecké okupačné jednotky. Tie sa ale 21. septembra podarilo z obce vytlačiť až k Popradu. Povstalci si priamo v obci vytvorili svoj štáb.
Spomínaný Vernár mal pre Nemcov veľký význam, predstavoval podľa Petrigáča najbližšiu cestu v smere od Popradu na Banskú Bystricu, zároveň aj najpriechodnejšiu. Dôležitú úlohu zohrala počas povstania úzka prejazdová cesta cez skalnú roklinu pri Vernári.
„Nemci nepočítali s úsekom Tiesňava a odporom aj samotných obyvateľov obce Vernár. Tí pomáhali povstaleckým vojskám zamínovať a odpáliť časť skalného brala, aby zabránili postupu nemeckých vojsk smerom na Červenú Skalu a Banskú Bystricu,“ priblížil miestny predseda SZPB.
Vernár odolával približne mesiac
Povstalci v nej podľa Maniaka vybudovali prekážkové zátarasy a ich jednotky strážili vstup do obce v smere od Popradu.
„Nemci niekoľkokrát opakovane útočili smerom na Vernár, no cez Tesninu neprešli, prírodná prekážka pomáhala Vernárčanom. Dobre vyzbrojené a s dobrým velením organizované jednotky povstaleckej armády útokom odolávali, pomáhali im aj partizánske skupiny,“ pripomenul.
Vernár podľa jeho slov odolával útokom nemeckých jednotiek približne mesiac, najmä ženy a deti sa v tom čase často ukrývali v lese. Po generálnej ofenzíve nemeckých vojsk, ktorá sa na tomto úseku začala 19. októbra 1944, však bola povstalecká obrana prelomená.
Nemecké jednotky sa potom 22. októbra dostali až k Červenej Skale. Povstalecké vojská prešli následne na partizánsky spôsob boja a ustúpili do hôr. „Jednotky boli rozmiestnené po lesoch, kde mali Nemci ťažký prístup. Nedostupný terén im znemožňoval chytiť týchto vojakov a partizánov,“ ozrejmil Petrigáč. Aj napriek tomu tam dvanásti z nich prišli po prezradení o život.
Odvlečenie do koncentračných táborov
Vo Vernári si tieto udalosti každoročne pripomínajú letným a zimným výstupom na horu Koľvač nad obcou, kde sa nachádza aj pamätník. Priamo vo Vernári a v jeho okolí padlo počas bojov niekoľko povstaleckých vojakov a partizánov. Samotných obyvateľov obce pred popravami či vypálením zrejme podľa Maniaka zachránil rýchly nemecký postup.
„Nemci vtedy nemali čas zaoberať sa potrestaním obyvateľov. Tlačilo ich velenie, aby čo najskôr zatlačili povstalcov do Banskej Bystrice,“ dodal. Nacisti však ešte krátko po obsadení sliedili a hľadali ilegálnych pracovníkov, členov revolučného výboru či partizánov.
Mnoho z nich bolo prezradených a odvlečených do koncentračných táborov. Domov sa spomedzi nich vrátil len jeden z nich, Jozef Brozák.
Starého otca Milana Petrigáča, Jozefa, zajali Nemci spolu s Michalom Dubcom ešte 16. septembra. „Nemci ich podozrievali, že sú partizáni. Po krátkom vypočúvaní v Spišskej Sobote a Kežmarku ich odvliekli do koncentračného tábora,“ priblížil.
Náučná lokalita na Hronkovej
Jozef Petrigáč zahynul v roku 1945 v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Podľa jeho vnuka sa tak stalo počas jedného z takzvaných pochodov smrti. Podľa Maniaka je Vernár jedinou obcou v okrese Poprad, v ktorej sa nachádza viacero pamätných miest SNP.
Výročie SNP, oslobodenia obce a ukončenia 2. svetovej vojny si tam pravidelne pripomínajú. Okrem pamätnej izby sa v lese za dedinou nachádza aj bunker. Ten v roku 2011 vybudovalo vďaka grantu Občianske združenie vernárskych aktivít (OZVA) v spolupráci s Dušanom Petrigáčom, ktorý sa rovnako zaoberá históriou, ďalej s obcou a dobrovoľníkmi.
Náučná lokalita na Hronkovej pozostáva z bunkra, ktorý vznikol na mieste opevnenia z čias druhej svetovej vojny, spojovacieho zákopu a guľometného hniezda, a z dvoch informačných panelov. Pri Vernári bolo v období SNP vybudovaných niekoľko bunkrov.
Udalosti z roku 1944 si v obci Vernár pripomenú počas nadchádzajúceho víkendu. V sobotu je na programe pietny akt pri pamätníku padlých pred obecným úradom, prehliadka Pamätnej izby SNP, bunkra a v podvečer zapálenie partizánskej vatry. V nedeľu sa uskutoční výstup na Koľvač.
