Vodnú elektráreň Ipeľ by mal stavať štátny podnik, Taraba a Saková majú do konca roka predložiť finančný a projektový plán

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Taraba, Saková
Zľava: Minister životného prostredia Tomáš Taraba a podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková počas rokovania 15. schôdze vlády SR. Bratislava, 6. február 2024. Foto: SITA/Úrad vlády SR
Tento článok pre vás načítala AI.

Štát pod vedením súčasného vládneho kabinetu si v energetike verí. Verí si najmä v tom, že nájde miliardy eur na energetické projekty, ktorým už dala svoje požehnanie.

Miliardy eur chce nájsť na výstavbu novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, niekoľko stoviek miliónov eur chce investovať do výstavby Vodnej elektrárne Ipeľ. V oboch prípadoch sa vláda nebráni vstupu investora, avšak už teraz jasne deklaruje, že oba nové veľké energetické zdroje chce ponechať v rukách štátu.

Pomaly zabudnutý projekt

Najnovšie deklaroval záujem štátu o výstavbu Vodnej elektrárne Ipeľ minister životného prostredia Tomáš Taraba. Podľa neho, by túto vodnú elektráreň mal stavať štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý kontroluje jeho ministerstvo.

„Vodohospodárska výstavba, ktorá bola niekedy známa, že stavala niečo, dnes nestavia nič, len predáva elektrickú energiu a starajú sa o Gabčíkovo. Opäť by sme sa mali vrátiť k tomu, aby v tej výstavbe bola. Môj názor je, že Vodnú elektráreň Ipeľ by mala primárne stavať Vodohospodárska výstavba,“ povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Projekt veľkej vodnej prečerpávacej elektrárne Ipeľ definitívne ožil v júni tohto roku. Minister Taraba a ministerka hospodárstva Denisa Saková dostali od vlády za úlohu do konca tohto roka predložiť vláde finančný a projektový plán realizácie projektu Vodnej elektrárne Ipeľ.

O už pomaly zabudnutý projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa však zaujíma aj slovenský dominantný výrobca elektriny, Slovenské elektrárne. V nich má štát stále 34-percentný podiel. „Na projekt typu Ipeľ sa začíname dívať,“ povedal prednedávnom na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Najskôr sa musia dostať z dlhov

Slovenské elektrárne chcú projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ riešiť podľa svojho šéfa hneď, ako sa Slovenské elektrárne dostanú z dlhov. Čiže v horizonte dvoch, troch rokov. Elektrárne počítajú s tým, že so samotnou výstavbou takej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ako je plánované, sa nezačne skôr ako o tri až päť rokov.

Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa začal vracať opäť do hry po nástupe súčasnej vlády. Začiatkom roka minister životného prostredia Tomáš Taraba v návrhu aktualizácie vodnej politiky zrušil zákaz prípravy či investovania do projektu spomínanej prečerpávacej elektrárne.

O ipeľskej veľkej vodnej elektrárni už rokovali aj na pôde Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minister Tomáš Taraba, ministerka hospodárstva Denisa Saková, predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a generálny riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda.

Investične náročnejšie riešenie

Za výstavbu spomínanej vodnej elektrárne je aj samotný šéf regulačného úradu. Vodnú elektráreň Ipeľ považuje Holjenčík za veľmi rozumnú možnosť ako vybudovať strategický stredoeurópsky pohotovostný akumulačný energetický zdroj s možnosťou poskytovania podporných služieb a regulačnej elektriny aj pre okolité štáty.

„Tradičným, hoci možno investične náročnejším riešením, je práve výstavba vodných elektrární s lepšími regulačnými vlastnosťami, ktoré v oblasti rentability nemajú konkurenciu. Výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ prinesie množstvo výhod pre Slovensko, najmä v oblasti manažmentu prebytkov elektriny a vytvárania nových pracovných príležitostí,“ povedal v rozhovore pre portál SITA Energetika Holjenčík.

Vodnú elektráreň Ipeľ ešte pred necelými desiatimi rokmi chcela postaviť bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Podľa medializovaných informácií ide o firmu, za ktorou stál známy podnikateľ Jozef Brheľ. Firme sa začiatkom roka 2015 podarilo dokonca získať pre svoj projekt od ministerstva hospodárstva osvedčenie.

Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať výstavbu energetického zdroja či infraštruktúry. Osvedčenie vydal rezort hospodárstva na projekt prečerpávacej vodnej elektrárne s výkonom 560 megawattov.

Projekt išiel do stratena

Investor ju chcel postaviť v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok nad vodnou nádržou Málinec. Následne však projekt išiel do stratena, a počas ministra hospodárstva Petra Žigu sa s projektom výstavby ipeľskej vodnej elektrárne už nepočítalo. Ako uviedol minister Taraba, jeho predchodca Ján Budaj projekt spomínanej vodnej elektrárne úplne odstavil.

Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú “prebytkovú” energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární.

Podľa starej energetickej politiky, platnej do konca roka 2014, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si mala vyžiadať zhruba 900 miliónov eur a mala mať výkon 600 megawattov. Podľa medializovaných informácií sa na výstavbe vodnej elektrárne chceli podieľať aj Číňania.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav StrýčekDenisa SakováJán BudajJozef BrhelJozef HoljenčíkPeter ŽigaTomáš Taraba
Firmy a inštitúcie SE Slovenské elektrárneVVB Vodohospodárska výstavba