Úplné odstrihnutie sa od ruských energií je nereálne, plán vyvoláva na tvárach energetikov tragikomický úsmev

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
EU, Rusko, plyn, energie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Niektoré kroky Európskej únie sú slušne povedané nepochopiteľné. Firmy volajú po lacnejších energiách, aby ako tak mohli konkurovať svojim kolegom z ostatných krajín sveta. Domácnosti si musia z roka na rok siahnuť pre drahšie energie čoraz viac do peňaženiek.

No orgány Európskej komisie či Európskeho parlamentu mesiac čo mesiac prijímajú opatrenia, ktoré idú proti krokom zabezpečenia cenovo dostupných energií. Od Green Dealu až po zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti. V neposlednom rade nepomáhajú zlacňovaniu energií ani vyhlásenia o úplnom odtrhnutí sa od ruských energií.

Vedia si to predstaviť len najväčší optimisti

Ešte v roku 2022 lídri európskych krajín prijali politickú dohodu, ktorá hovorí, že krajiny EÚ sa do roku 2027 plne zbavia závislosti na ruských energiách. Reči o úplnom odstrihnutí sa od ruských energií vyvoláva viacerým energetikom tragikomický úsmev na tvári.

Pri rope a plyne si to nejakým zázrakom vedia predstaviť len tí najväčší optimisti z radov odborníkov. Nie je totiž nič ľahšie, ako molekuly ruskej ropy či plynu prezliecť do šiat krajiny prijateľnej pre politické špičky EÚ.

Ale máme tú jednu komoditu, na ktorej budeme závislí od Rusov ešte dlhé roky. O ktorej sa na hlas pre istotu ani nehovorí. Či sa nám to bude páčiť alebo nie. Ide o jadrové palivo. Sám šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček priznal, že nahradiť jadrové palivo, s ktorým by Rusi nemali nič spoločné, nie je také jednoduché, ako vykrikujú samozvaní politickí odborníci.

Podľa Strýčka si treba uvedomiť, že palivo pozostáva zo štyroch komponentov. Ide o urán. Ten vieme nakúpiť na všetkých kontinentoch, dokonca Rusko je podľa neho jedna z krajín, ktorá ho má minimum.

Takže my ho napríklad kupujeme z Kanady alebo z Francúzska, alebo z Afriky. Čiže urán nie je predmetom diskusie,“ povedal Strýček na nedávnom stretnutí s novinármi.

Celý svet je závislý od Ruska

Potom ide o takzvanú konverziu. Čo je služba, keď sa urán premieňa na plyn. „Tá je väčšinou na bani, čiže to taktiež vieme nakúpiť mimo Ruska,“ doplnil Strýček. No a potom je služba, ktorá sa volá obohatenie.

A tu si musíme uvedomiť, že 40 % obohatenia celkovej spotreby sveta zabezpečuje Rusko. Čiže dneska nielen Slovensko, ale elektrárne v USA napríklad za minulý rok doviezli 27 % tohto komponentu práve z Ruska. Takže to nie je, že my sme závislí pri jadrovom palive od Rusov, to je, že viac krajín je závislých pri tomto komponente od Rusov,“ vysvetlil Strýček.

Posledným komponentom je vyrobená palivová tyč. To je ten komponent, o ktorom sa hovorí, že sa diverzifikujú jeho dodávky. „Zloženie tej tyče je dneska robené primárne pre nás v Rusku, ale s Westinghousom sme podpísali zmluvu o dodávke palivových tyčí, ktoré v súčasnosti licencujeme. Westinghouse by nám mal dodať prvé palivové tyče niekedy v roku 2026, 2027. Taktiež sme podpísali zmluvu s francúzskou spoločnosťou Framatome, kde sa taktiež bavíme o dodávkach paliva európskeho pôvodu,“ dodal Strýček.

Strýček však zdôrazňuje, že to je iba časť palivového cyklu. „Obohatenie, ktoré je najväčší problém, budeme ako svet dlhodobejšie závislí od Rusov,“ konštatoval Strýček.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav Strýček
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEP Európsky parlamentEurópska úniaSE Slovenské elektrárne