Česká uhoľná energetika skončí pravdepodobne skôr ako v roku 2033, ako predpokladá vláda. V analýze to konštatuje portál Seznam Zprávy s tým, že uhoľným elektrárňam hrozia straty už o dva roky a začnú zatvárať. Česko však zrejme dovtedy nestihne postaviť nové zdroje a preto sa bude musieť spoliehať na dovoz elektriny.
Vláda Petra Fialy prisľúbila, že spraví všetko pre to, aby mohlo Česko skončiť s uhlím na výrobu elektriny a tepla v roku 2033, pričom uisťovala, že „uhoľné elektrárne budú odstavované pod podmienkou zaistenia dostatočných záložných kapacít“.
Koniec uhlia
Podľa energetického experta Hnutia Duha Jiřího Koželouha však koniec uhlia „nebude na politickom rozhodnutí, ale určí ho ekonomika“. Podľa Seznam Zprávy sú pritom v piatok v prekvapivej zhode s ekologickými aktivistami aj podnikatelia.
„S tým, ako padá cena elektriny, sa nám výroba prestane zrejme vyplácať už v roku 2025. Rok 2026 bude evidentne stratový, rok 2027 vyzerá pre našu uhoľnú energetiku už ako úplná katastrofa,“ povedal portálu druhý najväčší výrobca elektriny v Česku Pavel Tykač.
Investície do čistých energií sa zrýchľujú a trend sa mení, avšak problémom je uhlie
Pred podobnou hrozbou stojí aj pološtátny ČEZ. „V situácii, keď by začali elektrárne prerábať, musíte ich s povinnosťou dobrého hospodára zavrieť alebo odstaviť,“ povedal k tomu nedávno pre MF Dnes hlavný ekonóm ČEZ Pavel Řežábek.
Uhoľná energetika v Česku tak s veľkou pravdepodobnosťou skončí omnoho skôr, ako politici čakali a podľa Seznam Zprávy aj skôr ako za ňu bude mať krajina náhradu.
Upozorňuje pritom, že v posledných mesiacoch zlyhala aj dlho živená nádej, že sa uhoľné elektrárne podarí podporiť štátnymi stimulmi prostredníctvom takzvaných kapacitných mechanizmov, ako to robia napríklad Poliaci. Tí si však nechali mechanizmus v Bruseli schváliť už v roku 2018 a spustili ho v roku 2021.
Únijná problematika
Dnes už je niečo také pre uhoľné zdroje nepriechodné, potvrdilo portálu Seznam Zprávy pod podmienkou anonymity zhodne niekoľko štátnych úradníkov, ktorí sa vyznajú v únijnej problematike.
Európska komisia podľa nich už nechce schvaľovať ani kapacitné platby na plynové elektrárne, ktoré chce Česko stavať ako náhradu za odstavované uhlie. A to aj napriek tomu, že plynové zdroje, pokiaľ nahrádzajú uhlie, radí Brusel v takzvanej taxonómii, teda klasifikácii podľa udržateľnosti, medzi zelené.
Spojené štáty sú pripravené požičať Varšave štyri miliardy dolárov na rozvoj jadrovej energie
„Pre kapacitné mechanizmy existujú už niekoľko rokov veľmi jednoznačné pravidlá,“ uviedol Pavel Řežábek z ČEZ a upozornil najmä na to, že „je potrebné počítať s tým, že kapacitné mechanizmy sú primárne určené na zaistenie dodávky v hodinách so špičkovou spotrebou“ a „odmeňujú kapacitu, nie výrobu“, takže sú málo vhodné pre zdroje dodávajúce základnú stabilnú dodávku.
„Ak chceme v Česku zachovať energetickú sebestačnosť, je potrebné postaviť fotovoltické a veterné elektrárne a budovať jadro. Alfou a omegou pritom nie sú peniaze, ale jednoduchšie povoľovacie konania. Ak zostanú také rigidné ako dosiaľ, stane sa z Česka veľký importér elektriny už dávno pred rokom 2030,“ varuje Řežábek.
Obnoviteľné zdroje a budovanie jadra
Podľa analýzy Seznam Zprávy však budovanie jadra a obnoviteľné zdroje neriešia problém zrýchleného uhoľného útlmu. Aj keby sa, napríklad, podarilo splniť harmonogram na stavbu nového reaktora v Dukovanoch, nerozbehne sa skôr ako v roku 2036, pripomína portál. Česko bude musieť budovať náhradu odstavovaných uhoľných elektrární a zálohy obnoviteľných zdrojov v podobe plynových elektrární.
Lídri G7 sa zaviazali k urýchleniu prechodu na čistú energiu, chýba však časový plán
Plynárenský expert Vratislav Ludvík v rozhovore pre Seznam Zprávy navrhol celý problém s odstavovaním uhlia riešiť sústavou malých kogenerácií s rôznym výkonom, ktoré je možné stavať relatívne rýchlo.
Aj on však zatiaľ vychádzal z pôvodných vládnych predpokladov o konci uhlia okolo roku 2035 a v rozhovore aj tak varoval, že 12 rokov na výstavbu náhrady za uhlie je krátka doba. V skutočnosti však bude zrejme času ešte menej.
Česká elektroenergetická prenosová sústava (ČEPS), ktorá zodpovedá za prevádzku českej elektrizačnej sústavy, v súčasnosti počíta s tým, že na vyrovnanie výkyvov bude vykupovať aj energiu od veľkého počtu malých výrobcov cez takzvané agregátory.
ČEPS pritom už dlhšiu dobu varuje, že sa nové investície do energetiky nerozbehnú bez investičných stimulov, ktoré je treba nechať schváliť v Bruseli.
Obrat na trhu s elektrinou
Spomenuté kapacitné platby, ktorými podporujú investície do zdrojov slúžiacich ako záloha k pribúdajúcim solárnym a veterným elektrárňam, však Česko nemá u Európskej komisie dohodnuté.
A to aj napriek tomu, že už pred niekoľkými rokmi vznikla pri Ministerstve priemyslu a obchodu pracovná skupina, ktorá sa mala zaoberať notifikáciou týchto zdrojov. Podľa zdrojov Seznam Zpráv sa jej činnosť aktívnejšie rozbehla až tento rok, keď ČEPS vo svojej pravidelnej správe o zdrojovej primeranosti dôrazne varoval pred hroziacim nedostatkom elektrární v nasledujúcich rokoch.
„Pokiaľ nenastane obrat na trhu s elektrinou a povolenkami, prípadne na trhu s plynom, ktorého zdraženie by mohlo uhlie dočasne vrátiť do hry, bude ekonomika tlačiť na zrýchlený útlm uhlia. A pokiaľ v týchto pretekoch s časom nestihneme vyriešiť náhradu za uhlie, bude sa Česko musieť spoľahnúť na dovoz. Českú energetickú bezpečnosť tak nakoniec budú istiť najmä Nemci,“ konštatuje na záver v analýze Seznam Zprávy s tým, že ak budú musieť okrem lacnej zelenej elektriny dovážať aj „regulačnú“ energiu v dobe nečinnosti solárov a veterníkov, „môže to českých spotrebiteľov či daňových poplatníkov vyjsť veľmi draho“.
