Ministri energetiky a životného prostredia krajín združených v skupine G7 sa v nedeľu zaviazali k práci na urýchlení prechodu na čistejšiu obnoviteľnú energiu. Nestanovili však žiadny časový plán na postupné vyraďovanie uhoľných elektrární.
Na konci dvojdňového stretnutia v japonskom meste Sapporo zverejnili 36-stranové komuniké, v ktorom predstavili svoje záväzky pred májovým samitom G7 v Hirošime.
Japonsko má podporu od krajín G7
Japonsko tiež získalo podporu od ostatných krajín G7 pre svoju vlastnú národnú stratégiu zdôrazňujúcu takzvané čisté uhlie, vodík a jadrovú energiu, aby pomohla zaistiť jeho energetickú bezpečnosť.
„Uvedomujúc si súčasnú globálnu energetickú krízu a narušenia v ekonomike, opätovne potvrdzujeme náš záväzok urýchliť prechod na čistú energiu, na nulové čisté emisie skleníkových plynov najneskôr do roku 2050,“ uvádza sa v komuniké.
Indiu bude stáť ukončenie spaľovania uhlia zhruba 900 miliárd dolárov, o prácu by prišli milióny ľudí
Lídri zdôraznili, že je urgentne potrebné znížiť emisie uhlíka a do roku 2035 dosiahnuť „prevažne dekarbonizovaný energetický sektor“. „Vyzývame a budeme spolupracovať s ostatnými krajinami, aby sme čo najskôr globálne ukončili nové projekty na výrobu energie zo spaľovania uhlia, aby sme urýchlili prechod na čistú energiu spravodlivým spôsobom,“ prízvukujú ministri.
Priestor na pokračovanie
Podmienka, že krajiny sa do roku 2035 budú spoliehať na „prevažne“ čistú energiu, podľa agentúry AP ponecháva priestor na pokračovanie produkcie energie z fosílnych palív. Ministri sa však dohodli, že uprednostnia kroky smerom k postupnému vyradeniu „neutlmenej“ výroby uhoľnej energie, a teda elektrární, ktoré nevyužívajú mechanizmy na zachytávanie emisií a zabraňovanie ich úniku do atmosféry.
Európsky parlament a EÚ dosiahli dohodu, podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 sa navýšil
Najvyspelejšie krajiny sveta v skupine G7 zodpovedajú za 40 percent svetovej ekonomickej aktivity a štvrtinu globálnych emisií uhlíka. Ich kroky sú kritické a rovnako aj ich podpora pre menej vyspelé krajiny, ktoré často trpia najhoršími následkami klimatickej zmeny, pričom majú najmenej zdrojov pre zmierňovanie jej dopadov.
Otázka finančnej podpory
Designovaný prezident nadchádzajúcej medzinárodnej klimatickej konferencie COP28 Sultán Ahmad al-Džábir, ktorý sa tiež zúčastnil na rokovaniach v Sappore, vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval krajiny G7, aby zvýšili finančnú podporu rozvojovým krajinám na prechod k čistej energii.
Čínsky prezident Si Ťin-pching a brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorí sa v piatok stretli v Pekingu, zase vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili obavy, že financovanie rozvojových krajín nie je dostatočné.
