Regulačný úrad rozhodol o znížení budúcoročných cien plynu pre domácnosti v priemere o 0,23 %. Išiel tak nad rámec požiadavky premiéra, ktorý chcel iba udržať ceny plynu na tohtoročnej úrovni. Chcel šéf regulačného úradu ukázať svoju nezávislosť od premiéra, alebo sa mu chcel ešte viac zapáčiť? Konal regulátor tak ako mal, alebo za jeho kroky všetci v budúcnosti zaplatíme aj s úrokmi?
Minulý týždeň sa spotrebitelia dozvedeli, že elektrina a plyn by mali od budúceho roka zlacnieť. Pri elektrine sme zníženie cien očakávali. Možno mohli ísť ešte výraznejšie dole, ale keď chceme podporovať zelenú energiu a hornonitrianskych baníkov, nemôžeme sa čudovať, že klesli v priemere iba o 7 %. Najnezávislejší regulačný úrad sa síce snažil znížiť ceny elektriny výraznejšie, a to úpravou cien rôznych poplatkov za údržbu káblov, cez ktoré k nám prúdi elektrina. Regulačný úrad však k firmám, ktoré sa o tieto káble starajú, bol ako vždy milosrdný, a niečo im ponechal. Hádam by sme nechceli, aby boli v budúcom roku bez zisku. Takže ďakujme regulátorovi za spomínané zníženie cien elektriny, aj keď veľkoobchodné ceny elektriny, ktoré tvoria zhruba polovicu z celkovej ceny klesli približne o 17 %.
Zaujímavý postoj zaujal regulačný úrad plný nezávislých ľudí k cenám plynu. Jeden z najväčších nezávislákov, ktorého môžeme familiárne volať Jozef, si totiž dovolil oponovať svojmu objaviteľovi, ktorý ho pre tento úrad objavil, Najväčšiemu Robovi. Ten totiž pred zhruba mesiacom vydal rozkaz, že ceny plynu pre najväčšieho dodávateľa budúci rok zostanú na úrovni tohto roka. Nezávislák Jozef však neváhal ceny plynu dokonca znížiť, mierne, v priemere o 0,23 %, ale predsa. Veď najnezávislejšiemu regulačnému úradu nebude rozkazovať niekto, kto môže byť o niekoľko rokov už len postavičkou vydávajúcou svoje pamäti, a kto sa vyzná do regulácie len z pohľadu politického marketingu. Správny ťah ako ukázať svoju nezávislosť od politikov, ktorí ho do funkcie nominovali.
Regulácia cien plynu zo strany dnešného regulačného úradu však môže skrývať jeden problém. Nezávislák Jozef totiž možno nechcel ukázať Najväčšiemu Robovi, že je od neho nezávislý. Možno sa mu len chcel viac zapáčiť. A povedal si: Prečo by som mal ponechať ceny na rovnakej úrovni, ako mi prikázal môj chlebodarca, keď ja viem tak čarovať, že ich dokonca znížim. A tak sa Nezávislák Jozef nedržal žiadnych ekonomických pravidiel, a stanovil nám ceny plynu, ako hovorí klasik: Len tak na verím Boha. Možno fikcia, ale jedno je isté. Že Najväčší Robert sa teraz teší a spolu s ním aj my spotrebitelia. Veď ruku na srdce, koho nepoteší nižší účet za energie, hlavne v tak ťažkej dobe.
Ale pozor! Ak je táto fikcia pravdivá, skôr či neskôr nás spotrebiteľov všetky kroky nezávislého úradu dobehnú. A to skokovým nárastom cien plynu v budúcnosti. Dobehnú nás vtedy, kedy tu už Najväčší Robert nebude. Keď Nezávislák Jozef bude regulovať vo svojich papučkách už len svoje radiátory. Takže už im nebudeme môcť položiť otázky ako to minule mysleli s tou reguláciou. Budeme môcť už iba na nich pri pive nadávať. A verte, že im to už bude úplne ale úplne jedno.
Predaj sa ukončil
Českí podnikatelia mohli konečne vystriedať na postoch v Stredoslovenskej energetike Francúzov, ktorí im predali v jednej z najväčších energetických spoločností minoritný podiel. Keďže celý obchod sa uzavrel, mohli si francúzski manažéri pobaliť kufre a s veľkým úsmevom odfrčať do svojej slobodnej socialistickej domoviny. S veľkým úsmevom preto, lebo okrem ponožiek, kravát a oblekov mali v kufroch aj nemálo bankoviek. V hodnote zhruba 400 miliónov eur. A kto by sa neusmieval, keďže na príchod do slovenskej energetickej spoločnosti im stačilo iba necelých 160 miliónov eur. Ja viem, že teraz rôzni ekonómovia a analytici namietajú ako môžem porovnávať 160 miliónov eur zaplatených za 49-percentný podiel podniku pred desiatimi rokmi a so 400 miliónmi eur zaplatených teraz. Ako keby som počul mojich milovaných analytikov, že Francúzi firmu ozdravili, pozdvihli a neviem čo ešte všetko. Aspoň to že urobili!!! Na to ich tu vlastne slovenská vláda volala, a hneď pribalila aj darček v podobe manažérskej kontroly. Ale nech mi nikto nevraví, že sa neprišli do postkomunistickej krajiny aj poriadne „nabaliť“. A podľa všetkého sa „nabili“ oveľa skôr ako mali napísané vo svojich biznis plánoch. Doprajme im to, nech im zdravíčko slúži.
V súčasnosti je však podstatné už niečo iné. A to, ako sa zachoval štát, ktorý aj keď bez manažérskej kontroly drží v stredoslovenskej firme stále majoritný 51-percentný podiel, pri výmene akcionárov. Štát mal totiž jedinečnú možnosť vyrokovať s novým akcionárom výhodnejšie postavenie v podniku. Podľa ministerstva hospodárstva, ktoré akcie spravuje, sa tak aj stalo. Hovorca ministra vymenoval niekoľko príkladov, ako si štát v podniku polepší. Ak je to pravda, tak klobúk dole. Lenže zatiaľ sa tvrdenia ministerstva nedajú nikde overiť, keďže do týchto chvíľ nebola nová akcionárska zmluva zverejnená. Tiež je zaujímavé prečo sa novou akcionárskou zmluvou nezaoberala vláda, ktorá sa vie neraz zaoberať aj inými nanič zmluvami. Takže ak bol štát taký úspešný pri rokovaniach s novým akcionárom, prečo sa nepochváli? Utajovanie zmlúv vyvoláva zbytočné špekulácie a dáva vietor do plachiet zúfalým opozičným poslancom.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
